Európu zasiahla ďalšia vlna extrémnych horúčav a klimatizácie začali naplno preverovať elektrické siete. Najväčší problém však neprišiel počas slnečného popoludnia, ale až večer. Dopyt po chladení totiž zostal vysoký, zatiaľ čo výroba zo solárnych elektrární po západe slnka prakticky zmizla.
Výsledkom bol prudký rast krátkodobých veľkoobchodných cien. V Belgicku cena elektriny počas večernej špičky prekročila extrémnych 1 000 eur za megawatthodinu. Na Slovensku sa v rovnakom období dostala približne na 550 €/MWh.
Nešlo o bežnú priemernú cenu elektriny za celý deň, ale o cenu pre konkrétny krátky časový úsek, počas ktorého bol na trhu výrazný nedostatok lacnejších zdrojov.
Solárne panely prestali vyrábať elektrinu
Rozdiel medzi dennou a večernou cenou bolo dobre vidieť napríklad v Nemecku. Elektrina tam počas slnečného poludnia stála približne 86 €/MWh. Okolo ôsmej večer, keď klesla výroba fotovoltických elektrární, už cena vyskočila na 566 €/MWh.
Elektrické siete pritom nebojovali iba s klimatizáciami. Tlaková výš priniesla slabší vietor, takže menej vyrábali aj veterné elektrárne. Chýbajúci výkon museli nahradiť drahšie plynové a uhoľné zdroje. Horúčavy zároveň obmedzili výrobu niektorých klasických elektrární. Vo Francúzsku sa výkon jadrových blokov znížil približne o 4,1 GW. Príčinou bola teplota riek, ktorých voda sa používa pri chladení. Francúzsko preto mohlo susedným krajinám vyvážať podstatne menej lacnejšej jadrovej elektriny.
V Belgicku sa cena pre jeden z večerných intervalov dostala až na 1 038,25 €/MWh. Išlo o najvyššiu úroveň za niekoľko rokov. Veľká Británia musela pre nízku výrobu z veterných elektrární, vysoký dopyt a problémy plynových elektrární dovážať elektrinu za ešte vyššie ceny.
Znamená to drahšie faktúry aj pre Slovákov?
Bežná slovenská domácnosť tento večerný výkyv na najbližšej faktúre priamo neuvidí. Väčšina domácností má regulovanú alebo vopred dohodnutú cenu, ktorá sa nemení každých 15 minút podľa aktuálneho diania na burze.
Ceny pre domácnosti na rok 2026 boli určené regulačnými rozhodnutiami ÚRSO. Extrémne krátkodobé ceny však môžu ovplyvniť náklady dodávateľov, firiem nakupujúcich elektrinu priamo na trhu a v budúcnosti aj zákazníkov s dynamickými tarifami.
Udalosť zároveň ukázala slabé miesto európskej energetiky. Počas slnečného dňa môže byť elektriny dostatok a jej cena preto zostáva relatívne nízka, čo už o niekoľko hodín na to nemusí platiť. S rastúcim počtom klimatizácií bude preto čoraz dôležitejšie ukladanie elektriny do veľkých batérií, presúvanie spotreby mimo večernej špičky a posilňovanie prenosových sústav.
