Čínske súdy len krátko pred Medzinárodným dňom práce vydali rozsudky, ktoré môžu od základov zmeniť spôsob, akým technologické firmy zavádzajú automatizáciu v jednej z najväčších výrobných ekonomík sveta. Súdy v Hangzhou a Pekingu rozhodli, že samotné zavedenie systémov umelej inteligencie (AI) neposkytuje zamestnávateľom právny základ na ukončenie pracovného pomeru s ľudským pracovníkom.
Ide o zásadný precedens pre oblasť pracovného práva, ktorý je v ére, akú prežívame práve teraz (ére automatizácie), mimoriadne dôležitý. A nemožno vylúčiť, že jeho dosah môže aj v dohľadnej budúcnosti presiahnuť hranice Číny. Informuje o tom napríklad Caixin Global.
Kauza Čou
Príbeh tohto tvrdhého opatrenia sa začal v novembri 2022, keď muž s priezviskom Čou nastúpil do bližšie nemenovanej softvérovej spoločnosti v Hangzhou ako vedúci oddelenia kontroly kvality, a to mesačným platom 25 000 jüanov (asi 3 122 eur). V polovici roka 2024 však firma spustila experimenty s veľkými jazykovými modelmi, ktoré čiastočne prevzali Čouovu agendu. Vedenie sa ho pokúsilo preradiť na nižšiu pozíciu so 40-percentným znížením platu. Keď to odmietol, firma ho prepustila s odôvodnením, že pracuje na znižovaní nákladov pomocou nasadenia umelej inteligencie.
Čou, asi celkom pochopiteľne, sa rozhodol brániť. Podal sťažnosť na pracovnoprávny arbitrážny orgán, ktorý jeho prepustenie označil za nezákonné. Firma sa odvolala na súd prvého stupňa vo štvrte Juhang, kde však opäť prehrala. Odvolací medzistupňový ľudový súd v Hangzhou potvrdil rozsudok 28. apríla tohot roku a prípad publikoval ako modelový príklad ochrany práv pracovníkov v súvislosti so zavádzaním umelej inteligencie. Ako uvádza agentúra Xinhua, súd uznal aj nárok Čoua na vyššie odškodné, než pôvodne ponúkala firma.
AI nie je zásah vyššej moci
Kľúčová otázka, o ktorej súdy rozhodovali, znela: predstavuje nasadenie umelej inteligencie „závažnú zmenu objektívnych okolností“ v zmysle čínskeho Zákona o pracovných zmluvách? Práve toto je podmienka, pri ktorej zákon prepustenie zamestnanca dovoľuje. Súd jednoznačne odpovedal, že nie.
Pekinské usmernenia definujú takúto zákonnú zmenu ako nekontrolovateľnú a nepredvídateľnú udalosť, napríklad prírodnú katastrofu, ozbrojenú vojnu alebo zásadnú zmenu regulačného prostredia, ktorá znemožňuje plnenie zmluvy. Zavedenie systémov umelej inteligencie je naopak dobrovoľné, plánované a predvídateľné obchodné rozhodnutie. Firma sa ním podľa súdu pokúsila preniesť riziká a náklady technologickej transformácie na samotného zamestnanca.
Právnik Wang Xuyang z provincie Zhejiang pre agentúru Xinhua skonštatoval, že samotné zavedenie umelej inteligencie firmám nedáva právo ukončiť pracovné zmluvy ako úsporné opatrenie. A žiaľ, prípad Čoua zároveň nie je ojedinelý. V decembri minulého roku pekinský pracovnoprávny orgán vydal podobné rozhodnutie v prospech pracovníka s priezviskom Liu, ktorého práca v zbere mapových údajov bola plne automatizovaná. AiCerts podotýka, že séria týchto rozhodnutí naznačuje, že činske justičné orgány začínajú v tejto otázke postupovať koordinovane, nie izolovanie.
Čo to znamená pre firmy
Z právneho hľadiska sú dôsledky jasné. Čínske firmy, ktoré zavádzajú automatizáciu, musia so zamestnancami aktívne rokovať, ponúknuť im rekvalifikáciu alebo primerané preradenie. Prepustenie bez splnenia týchto krokov je nezákonné bez ohľadu na to, aký efektívny je nasadený systém umelej inteligencie.
Súd v prípade Čoua navyše rozhodol, že ponúknutá alternatívna pozícia s výrazným znížením platu sama osebe nie je „primerané preradenie”.
Pre technologické firmy, ktoré pôsobia v Číne, to zároveň zvyšuje náklady na automatizáciu. Musia rátať s výdavkami na rekvalifikačné programy, náhradné pozície alebo vyššie odškodné pri nevyhnutných preradeniach. Čína pritom vyrába značnú časť globálnej spotrebnej elektroniky, od smartfónov cez počítače až po zariadenia pre inteligentnú domácnosť.
To znamená, že akékoľvek náklady spojené s implementáciou umelej inteligencie v tamojších výrobných závodoch sa môžu nakoniec prejaviť aj v cenách produktov pre spotrebiteľov po celom svete.
Neprehliadnite
Čínsky model v globálnom kontexte
Tieto rozhodnutia prichádzajú v čase, keď sa de facto celý svet vyrovnáva s otázkou, ako regulovať vplyv umelej inteligencie na trh práce. Európska únia riešila reguláciu umelej inteligencie najmä z pohľadu ochrany základných práv a transparentnosti. Spojené štáty zatiaľ nemajú federálnu legislatívu špecificky zameranú na automatizáciu a pracovnoprávnu ochranu. Čína sa vydala konkrétnou súdnou cestou, teda priamo nechala súdy interpretovať existujúci zákon o pracovných zmluvách tak, aby ochrana pracovníkov dopadala explicitne aj na oblasť automatizácie.
Pravda.sk v tejto súvislosti upozorňuje, že na Slovensku a v stredoeurópskom priestore sú pracovníci voči technologickým zmenám v porovnaní so Západom o čosi zraniteľnejší. Odbory sú tu slabšie a kultúra právneho postihu zamestnávateľa menej rozvinutá. Čínske precedensy preto môžu byť zaujímavým referenčným rámcom aj pre prípadnú budúcu európsku legislatívu.
Zaujímavé načasovanie
Hangzhou medzistupňový ľudový súd zverejnil prípad Čoua 28. apríla, teda krátko pred Medzinárodným dňom práce, ktorý pripadá na 1. mája. Súčasne publikoval sadu modelových príkladov ochrany práv v oblasti umelej inteligencie. Ide o bežnú prax čínskeho súdnictva: výber prípadov vhodných na zverejnenie ako signál pre odvetvie aj verejnosť.
Čínu tak možno vnímať nielen ako krajinu, ktorá agresívne zavádza umelú inteligenciu (toto odvetvie dosiahlo v roku 2025 obrat viac než 1,2 bilióna jüanov a pôsobí v ňom viac ako 6 200 firiem) ale zároveň ako krajinu, ktorá sa pokúša nastaviť pravidlá pre jej zodpovedné nasadzovanie.
Právni experti citovaní portálom AiCerts upozorňujú, že spoločnosti by mali prejsť od stratégie „nasadiť AI a prepustiť“ k stratégii „nasadiť AI a transformovať“. Výsledkom môže byť drahšia, ale etickejšia transformácia.
Prípad Čoua môže byť len prvým zo série rozhodnutí, ktoré budú formovať globálnu diskusiu o zodpovednosti firiem voči zamestnancom v ére automatizácie. Kým technologický sektor hľadá spôsoby, ako znižovať náklady a zvyšovať efektivitu, súdne rozhodnutia z Číny naznačujú, že tempo zmien bude čoraz viac narážať na právne mantinely.
