Na Slovensku panuje akútny nedostatok sestier, čo sa štát rozhodol vyriešiť, alebo sa o riešenie aspoň pokúsiť, štedrým stabilizačným príspevkom. Platiť má nielen pre personál štátnych nemocníc, ale aj tých súkromných. Príspevok sa okrem zdravotných sestier týka aj pôrodných asistentiek. Celkovo ide o sumu 3 000 eur, avšak nebude vyplatená jednorazovo. Na účet dotyčných osôb bude chodiť priebežne.
Podľa oficiálneho portálu Ministerstva zdravotníctva SR má tento krok zabezpečiť plynulejší tok financií priamo k zamestnancom v prvej línii ústavnej starostlivosti. V priebehu tohto roka si tak sestry v nemocniciach prilepšia k základnej mzde o približne 300 eur mesačne. Nie všetci však zdieľajú nadšenie rezortu, píšu Správy STVR.
Zaplatiť treba len daň
Celková suma príspevku činí 3 000 eur, pričom dôležitým parametrom príspevku nie je iba priebežné vyplácanie, ale aj oslobodenie od odvodového zaťaženia. To znamená, že poberatelia z nej uhradia iba daň.
Ministerstvo tento model obhajuje ako výsledok pripomienkového konania, no odborná verejnosť zostáva skeptická. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vo svojich štatistikách dlhodobo upozorňuje na alarmujúci priemerný vek sestier, ktorý v mnohých regiónoch presahuje hranicu 50 rokov. Dočasné prilepšenie o 300 eur síce poteší peňaženky, ale podľa odborníkov z praxe nemá potenciál zmeniť demografickú krivku v sektore, kde ročne odíde do dôchodku tisíc pracovníčok, zatiaľ čo do systému nastúpi len polovica tohto počtu.
Pomoc je selektívna
Ďalším dôležitým faktorom je adresnosť príspevku. Je totiž viazaný na ústavnú zdravotnú starostlivosť, čo znamená, že tisíce sestier pracujúcich v ambulanciách, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) či v školských zariadeniach tento pomocný balík obíde.
Predstavitelia odborových združení varujú, že takéto selektívne delenie môže vyvolať vlnu nespokojnosti a odlivu personálu z ambulantného sektora do nemocníc, čo by mohlo ochromiť už tak preťaženú sieť špecialistov. Terézia Luptáková z Odborového združenia sestier zdôrazňuje, že sestra v ambulancii vykonáva rovnako dôležitú prácu v oblasti prevencie a diagnostiky, no štát ju v tomto stabilizačnom pláne prakticky ignoruje.
Okrem nespravodlivého delenia panujú tiež obavy z psychologického prepadu príjmu. Keďže príspevok je obmedzený aj časovo. Sestry budú niekoľko mesiacov poberať oveľa vyššiu mzdu, čo znamená, že si pravdepodobne navyknú na vyšší životný štandard. To je problém, keďže po pár mesiacoch, keď sa príspevok vyčerpá, plat znovu klesne na pôvodnú úroveň.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) vo svojich stanoviskách dlhodobo volá po systémovom zvyšovaní koeficientov základných miezd, ktoré by bolo trvalé a predvídateľné, namiesto jednorazových alebo dočasných splátkových bonusov, ktoré pripomínajú skôr „hasenie požiaru“ než reálnu koncepciu rozvoja zdravotníctva.
Bez záväzku aj istoty dlhodobého zotrvania
Zaujímavým rozdielom oproti roku 2022, kedy štát vyplácal stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur, je neurčenie podmienky, že príspevok môžu poberať len tí zamestnanci, ktorí po jeho získaní zotrvajú u toho istého zamestnávateľa aspoň tri roky.
Rezort zdravotníctva to vníma ako ústretový krok voči personálu, ktorý si vyžaduje väčšiu mobilitu a flexibilitu. Kritici však namietajú, že práve chýbajúci záväzok robí z tohto opatrenia veľmi krehký stabilizačný nástroj. Ak sestra nedostane záruku lepších pracovných podmienok a systémového ohodnotenia po skončení splátkového obdobia, nič jej nebráni v tom, aby po skončení čerpania príspevku opustila svoje zamestnanie a odišla napríklad za lepšími podmienkami do zahraničia.
Neprehliadnite
Toto riziko je o to vážnejšie pri pohľade na štatistiky, podľa ktorých slovenský zdravotný systém aktuálne čelí deficitu 14 000 sestier. To je číslo, ktoré pri súčasnom tempe vzdelávania nových absolventov nie je možné v dohľadnej dobe vykryť.
Vaicerí experti sa preto zhodujú, že stabilizačný príspevok je len kozmetickou úpravou problému, ktorý si vyžaduje hlbšiu reformu kompetencií, zníženie administratívnej záťaže a celkovú modernizáciu pracovného prostredia v nemocniciach.
Ekonomické analýzy portálu INESS naznačujú, že bez riešenia efektivity vynakladania zdrojov v celom systéme budú podobné príspevky len dočasným riešením, ktoré bude štátny rozpočet musieť opakovane financovať bez trvalého efektu na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta.
