Umelá inteligencia (AI) mení trh s pamäťovými čipmi spôsobom, aký nemá v histórii tohto odvetvia obdoby. Podľa hospodárskych výsledkov spoločnosti Micron Technology za druhý fiškálny kvartál 2026, budú dátové centrá poháňané umelou inteligenciou v tomto roku prvýkrát zodpovedať za viac ako polovicu celosvetovej spotreby pamätí DRAM aj ukladacích čipov NAND.
Dopyt pritom narástol tak rýchlo, že ani jeden z najväčších výrobcov pamätí na svete nedokáže zákazníkov plne zásobovať. A samozrejme, to sa čoskoro prejaví aj na cenách bežnej elektroniky.
Celkové tržby spoločnosti dosiahli 23,86 miliardy dolárov, čo predstavuje nárast o 196 percent medziročne a o 75 percent oproti predošlému kvartálu. Išlo o štvrtý rekordný kvartál v poradí, píše Investing. Výnosy z pamätí DRAM narástli o 207 percent medziročne na 18,8 miliardy dolárov a tvorili 79 percent celkových tržieb spoločnosti. CNBC informuje, že zisky na akciu dosiahli 12,20 dolára, analytici pritom pôvodne odhadovali sumu len 9,31 dolára.
AI prepisuje pravidlá celého odvetvia
Generálny riaditeľ Micron Sanjay Mehrotra na konferencii k výsledkom uviedol, že umelá inteligencia nepriniesla len vyšší dopyt po pamätiach, ale tiež zásadne zmenila ich postavenie na trhu. Z ešte donedávna bežnej komodity sa stalo strategické aktívum, ktoré je nevyhnutné pre fungovanie de facto všetkých systémov umelej inteligencie.
Väčším zlomom je však skutočnosť, že dopyt dátových centier, ktorý zahŕňa AI aj tradičné serverové aplikácie, tento rok po prvýkrát v histórii odvetvia presiahne 50 percent celkového trhu s pamäťami DRAM a čipmi NAND, ako uvádza Futurum Group. Historicky tvorili servery menší podiel celkového trhu a väčšinu si pripisovala spotrebná elektronika, teda smartfóny, počítače a tablety. Teraz to začína byť opačne.
Mehrotra konkrétne v rámci konferencie poznamenal, že architektúry umelej inteligencie sú čoraz viac závislé od pamäte, nie naopak. Posun od tréningu modelov k nasadzovaniu a odvodzovaniu výsledkov zaťažuje pamäte iným, no nemenej náročným spôsobom, pričom každá nová generácia modelov zároveň vyžaduje väčšie kontextové okná, čo priamo zvyšuje požiadavky na kapacitu.
Nedostatok pamätí je beh na dlhú trať
Rast dopytu je taký prudký, že dostupná výrobná kapacita ani zďaleka nestačí. Podľa šéfa je Micron schopný uspokojiť len 50 až 67 percent požiadaviek kľúčových zákazníkov. Ide pritom o spoločnosti zo špičky odvetvia, teda poskytovateľov cloudových služieb či výrobcov serverov pre umelú inteligenciu.
A žiaľ, nedostatok nie je, respektíve nebude krátkodobý jav. Yahoo Finance informuje, že vedenie Micronu očakáva tesnú bilanciu ponuky a dopytu po pamätiach DRAM aj NAND aj po roku 2026, a to z dôvodu obmedzených priestorov pre rozširovanie výrobných kapacít, ako aj zdĺhavého prechodu na nové výrobné uzly. Micron v reakcii zvyšuje plánované kapitálové výdavky v roku 2026 na viac ako 25 miliárd dolárov. Analytici z Counterpoint Research pritom uvádzajú, že ceny pamätí DRAM vzrástli v sledovanom kvartáli o viac ako 60 percent a ceny čipov NAND o takmer 80 percent.
Prečo je HBM pamäť tak dôležitá?
V centre záujmu je špeciálny typ pamäte nazývaný HBM, teda pamäť s vysokou šírkou pásma. Ide o trojrozmerné zásobníky pamäťových čipov, ktoré sú navrhnuté priamo pre grafické procesory umelej inteligencie, akými sú Nvidia H200, GB200 a GB300.
Neprehliadnite
Micron je jedným z troch hlavných výrobcov HBM pamätí na svete, dosiahol hromadnú výrobu pamäte HBM3E pre existujúce platformy a zároveň spustil dodávky novšej generácie HBM4 pre NVIDIA platformu Vera Rubin. Micron odhaduje, že celkový trh s HBM pamäťami dosiahne do roku 2028 hodnotu 100 miliárd dolárov. To je o dva roky skôr, než hovorili predošlé prognózy spoločnosti.
Cenu platia zákazníci
Rastúci dopyt dátových centier má priamy dopad aj na ceny pamätí pre bežných spotrebiteľov. Pamäte pre malú elektroniku sa vyrábajú v menšom objeme, pretože výrobné kapacity sa presúvajú k výnosnejším serverovým čipom. Pre tieto produkty to znamená ďalší tlak na rast cien komponentov.
Záber problému pritom presahuje samotný trh s pamäťami. Očakáva sa, že dátové centrá budú v roku 2026 spotrebúvať minimálne 500 terawatthodín elektriny ročne, čo zodpovedá asi dvom percentám celosvetovej spotreby.
Umelá inteligencia sa tak stáva akousi hybnou silou, ktorá pretvára fyzickú infraštruktúru sveta, trhy s komoditami aj ceny produktov, ktoré bežne nakupuje asi každý z nás.
