Slovensko podalo žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Stalo sa tak ešte v piatok (24. apríla 2026), keď minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) potvrdil podanie žaloby proti nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady z 26. januára tohto roku. Toto nariadenie upravuje postupné ukončenie dovozu ruského zemného plynu a zároveň prípravu ukončenia dovozu ruskej ropy do krajín Európskej únie, píšu Správy STVR.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) avizoval tento právny krok už dávnejšie. Priamo na pôde rezortu spravodlivosti vyhlásil, že dané nariadenie EÚ považuje za mimoriadne škodlivé nielen pre Slovensko, ale pre celú Európsku úniu. Termín na podanie žaloby pritom vypršal 27. apríla, takže Slovensko ho stihlo veľmi tesne.
Vláda zároveň požiadala, aby súd vydal predbežné opatrenie pozastavujúce platnosť nariadenia počas súdneho konania, keďže samotný proces môže trvať aj tri roky. Ak by predbežné opatrenie nebolo vydané, dovoz ruského plynu by mohol byť de facto ukončený ešte skôr, než súd vydá konečný rozsudok. Slovensko by tak bolo postavené de facto pred hotovú vec.
Jadro právneho sporu
Slovensko podľa ministra Suska nespochybňuje samotný zámer znižovať závislosť od ruských energií, ale skôr spôsob, akým bolo rozhodnutie prijaté. Nariadenie totiž prešlo ako opatrenie obchodnej politiky, a to kvalifikovanou väčšinou hlasov. Slovenská strana však tvrdí, že svojou povahou ide o rozhodnutie so sankčnými prvkami v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. A práve v tejto oblasti európske právo výslovne vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členských štátov.
Takýto postup podľa vlády narúša rovnováhu právomocí v rámci EÚ a oslabuje pozíciu menších krajín pri vykonávaní zásadných rozhodnutí. Minister Susko zdôraznil, že žalobu nevníma ako konflikt s Európskou úniou, ale ako nevyhnutný nástroj ochrany základných princípov, na ktorých stojí celá únia.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ môže mať podľa neho zásadný vplyv najmä na krajiny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od ruského plynu, teda nielen na Slovensko, ale aj na ďalšie členské štáty.
Čo hovorí nariadenie EÚ
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/261 z januára tohto roku zavádza postupný zákaz dovozu ruského plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) do členských krajín EÚ.
Podľa portálu cebre.cz plný zákaz dovozu ruského LNG nadobudne účinnosť od začiatku roka 2027, zatiaľ čo zákaz dovozu plynu prostredníctvom potrubnej infraštruktúry vstúpi do platnosti na jeseň 2027, s možnosťou predĺženia termínu na 1. novembra 2027 pre krajiny, ktoré by mali problémy s plnením zásobníkov pred zimnou sezónou.
Členské štáty boli povinné do 1. marca 2026 pripraviť národné plány diverzifikácie dodávok plynu a identifikovať riziká spojené s nahradením ruských dodávok. Firmy zároveň musia nahlásiť všetky zostávajúce zmluvy s ruskými dodávateľmi. Za porušenie pravidiel hrozia mastné pokuty: minimálne 2,5 milióna eur pre fyzické osoby a 40 miliónov eur alebo 3,5 percenta ročného obratu pre právnické osoby. Komisia si navyše ponechala možnosť dočasne pozastaviť zákaz dovozu na štyri týždne v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok.
Slovenská závislosť
Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najsilnejšou závislosťou na ruských energetických surovinách. Ako referuje Brussels Signal, v roku 2025 tvorilo ruské plynárenstvo podstatnú časť slovenského energetického mixu, pričom dodávky prebiehali cez plynovod TurkStream. Podľa slov premiéra Fica je možné odber z tohto zdroja udržiavať prakticky ešte do jesene 2027.
Pri rope je situácia trochu odlišná. Ropovod Družba bol posledné mesiace mimo prevádzky (aktuálne už funguje). Podľa ministerstva zahraničných vecí Slovenska importoval ruský plyn v roku 2025 ešte 10 z 27 členských štátov EÚ. V celounijnom meradle tvoril ruský plyn v roku 2025 ešte stále 13 percent celkového dovozu do EÚ, čo predstavovalo hodnotu presahujúcu 15 miliárd eur ročne.
Neprehliadnite
Tieto čísla majú ukázať, prečo sú krajiny ako Slovensko v otázke energetickej diverzifikácie pod obrovským tlakom, ako aj to, prečo považujú unáhlené ukončenie dodávok za ekonomicky riskantnú záležitosť.
Maďarsko nás predbehlo
Taktiež stojí za zmienku, že Slovensko nie je v tomto právnom spore samo. Maďarsko podalo svoju žalobu na Súdny dvor EÚ už začiatkom februára tohto roka, krátko po schválení nariadenia.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó argumentoval, že dostupné alternatívy k ruskému plynu sú drahšie a menej spoľahlivé, čo by podľa neho výrazne zvýšilo náklady na energie pre domácnosti aj priemysel. Maďarsko má navyše platnú zmluvu s Gazpromom až do roku 2036, čo situáciu pre Budapešť ešte viac komplikuje.
Obe krajiny hlasovali proti nariadeniu a formálne vzniesli námietky počas rokovania Rady EÚ. Zákon však prešiel kvalifikovanou väčšinou, čím boli ich výhrady prehlasované. A to sa vláde rozhodne nepozdáva.
Aká je šanca na úspech?
Keďže ide o politicky citlivú kauzu, právnici sa na predikciách o výsledku nezhodujú. Ako upozorňuje portál TA3, jadrom sporu nie je samotný postoj k Rusku ani k vojne na Ukrajine, ale právna cesta, akou EÚ zákaz presadila. Ak súd dospeje k záveru, že nariadenie presahuje rámec obchodnej politiky a má sankčný charakter, mohlo by byť zrušené alebo aspoň dočasne pozastavené.
Na druhej strane, eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen dal jasne najavo, že EÚ sa k ruskému plynu neplánuje vrátiť ani po prípadnom nastolení mieru na Ukrajine, čo môže posilniť argumentáciu Komisie pred súdom.
Isté však je, že výsledok tohto konania tak bude dôležitý pre celú Európu. Môže totiž určiť, kde sú hranice toho, čo môže Brusel presadiť kvalifikovanou väčšinou bez súhlasu všetkých členov.
Kauza navyše otvára širšiu debatu o tom, akým spôsobom Európska únia prijíma rozhodnutia v oblasti energetiky, ktoré majú priamy dosah na národnú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu jednotlivých krajín.
Slovensko, podobne ako Maďarsko, dlhodobo argumentuje, že rýchle prerušenie dodávok ruského plynu bez adekvátnych a cenovo dostupných alternatív by mohlo spôsobiť vážne problémy pre priemysel aj bežné domácnosti. Či tieto argumenty obstoja aj pred Súdnym dvorom EÚ, ukáže až čas.
