Stanice technickej kontroly by sa už od roku 2027 mohli začať oveľa viac zaujímať o to, čo sa deje v elektronike auta. Európska únia pripravuje balík pravidiel, ktorý má sprísniť pravidelné kontroly vozidiel. Už nepôjde len o brzdy, svetlá, pneumatiky, emisie alebo viditeľný technický stav. Do hry sa má dostať aj softvér, palubné kamery, senzory a asistenčné systémy.
Autá sú dnes výrazne zložitejšie než pred pár rokmi a veľkú časť bezpečnosti zabezpečuje elektronika. Systémy núdzového brzdenia, udržiavania v jazdnom pruhu, upozornenia na prekročenie rýchlosti alebo ďalší asistenti majú pomáhať predchádzať nehodám. Ak ich však majiteľ vypne, obíde alebo neodborne upraví, auto síce môže navonok pôsobiť v poriadku, no v skutočnosti už nespĺňa to, s čím bolo schválené do premávky.
Koniec skrytých zásahov
Nové pravidlá majú preto technikom umožniť lepšie odhaľovať neoprávnené zásahy do elektroniky a softvéru. Pozornosť sa má sústrediť napríklad na deaktivovaný systém štart-stop alebo na bezpečnostné prvky, ktoré boli vypnuté mimo autorizovaného nastavenia výrobcu.
Neprehliadnite
Ak sa pri kontrole preukáže, že do týchto systémov niekto zasahoval nelegálne, výsledok môže byť pre vodiča nepríjemný. Auto by technickou kontrolou nemuselo prejsť a majiteľ by musel zistenú chybu odstrániť a až následne ísť na opakovanú kontrolu.
Dnes sa pri STK často rieši najmä to, či na prístrojovej doske nesvieti aktívna porucha. Pripravované sprísnenie však počíta s hlbšou diagnostikou cez palubné rozhranie OBD. Práve cez neho sa technici dokážu dostať k údajom, ktoré bežná vizuálna kontrola neodhalí.
Príkladom môže byť aj štart-stop. Pri niektorých autách ho možno obísť pomerne jednoducho, napríklad odpojením kábla pri 12-voltovej batérii, ktorý sleduje jej napätie. Takéto riešenie môže vodičovi krátkodobo vyhovovať, no pri prísnejšej kontrole by už nemuselo prejsť.
Kontrolovať sa majú aj kamery a radary
Prísnejšie kontroly sa nemajú týkať iba vedomého vypínania systémov. Technici sa majú viac zamerať aj na funkčnosť samotných komponentov, ktoré asistenčné systémy používajú. Ide napríklad o kamery, senzory, radary a ďalšie prvky, bez ktorých moderné bezpečnostné funkcie nedokážu pracovať správne.
Ak je kamera poškodená, radar nefunguje alebo je niektorý senzor mimo prevádzky, nemusí ísť len o drobnú chybu. Pri dnešných autách môžu takéto komponenty rozhodovať o tom, či systém včas upozorní na prekážku, pomôže udržať auto v pruhu alebo zasiahne pri hrozbe nárazu.
S postupným nástupom pokročilejších asistenčných funkcií bude ich kontrola čoraz dôležitejšia. Európska legislatíva v posledných rokoch do nových áut zaviedla viacero povinných bezpečnostných systémov. Ak majú mať zmysel aj po rokoch používania, štát musí vedieť skontrolovať, či v ojazdených autách stále fungujú.
