Na Slovensku sa nám od januára žije o čosi ťažšie. Štát odklepol a zaviedol v poradí tretiu vlnu konsolidačných opatrení, ktoré zas a znova šetria predovšetkým tým, že zvyšujú príjmovú stranu štátnej kasy. To znamená vyššie dane a odvody pre pracujúcich či podnikajúcich občanov. Určité opatrenia síce postihli aj výdavkovú stranu (koľko míňa štát), no tie vidíme a cítime oveľa menej. Viaceré nástroje, ktoré nadobudli účinnosť v tomto roku, sú pritom tak kritické, že početnú skupinu ľudí de facto nútia k veľkým životným zmenám, predovšetkým v oblasti kariéry.
Jednou z kľúčových zmien od januára sú nové, respektíve vyššie zdravotné odvody, čo drvivá väčšina pracujúcich Slovákov priamo vidí na svojom čistom príjme. Zvýšenie sa pritom týka ako zamestnancov, tak živnostníkov aj samoplatiteľov, no práve pre živnostníkov je nárast najvýraznejší. Čoraz viac podnikateľov preto zvažuje, či sa im neoplatí prejsť zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.).
Čo presne sa zmenilo
Ako sme spomenuli, zmeny v zdravotnom poistení sú súčasťou konsolidačného balíka, ktorý Národná rada SR schválila v septembri 2025 a ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2026.
Všeobecná zdravotná poisťovňa potvrdila, že sadzba zdravotného poistenia pre zamestnancov bez zdravotného postihnutia sa zvýšila zo štyroch na päť percent z hrubej mzdy. Pre zamestnancov so zdravotným postihnutím platí zvýšenie z dvoch na 2,5 percenta. Samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatitelia bez zdravotného postihnutia odvádzajú sadzbu 16 percent namiesto predchádzajúcich 15 percent.
Daňový expert Anton Marci podľa Správ STVR uviedol, že zamestnanci pocítia rozdiel v čistej mzde okolo 195 eur ročne. Pokiaľ ide o živnostníkov, tým sa minimálne mesačné odvody, teda súčet zdravotného a sociálneho poistenia, zvýšili z 344,27 eura v roku 2025 na 425,03 eura v roku 2026, čo v ročnom porovnaní predstavuje vyššie povinné výdavky o takmer 970 eur.
Živnostníci dostali hneď dve rany
Zvýšenie odvodov pre živnostníkov má dve vrstvy. Okrem rastu sadzby zdravotného poistenia z 15 na 16 percent sa od roku 2026 zvyšuje aj minimálny vymeriavací základ zo 50 na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo zvyšuje minimálny zdravotný odvod o 14,67 eura mesačne.
Na to sa od júla 2026 pridáva ďalšia zmena. Konkrétne sa ruší hranica príjmu oslobodzujúca živnostníkov s nižšími zárobkami od platenia sociálneho poistenia. Od júla 2026 tak má všetkým živnostníkom vzniknúť povinnosť platiť sociálne poistenie vo výške 131,34 eura mesačne, a to bez ohľadu na to, koľko zo živnosti skutočne zarobili.
V tomto prípade však platí jedno dôležité “ale”. Erik Tomáš (Hlas-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny, koncom pracovného týždňa (v piatok 27. marca) potvrdil, že do Národnej rady SR bude predložená novela zákona o sociálnom poistení, ktorá živnostníkom s nižšími príjmami zaručí oslobodenie od sociálnych odvodov, vrátane spomínaného mikroodvodu. Rozhodujúcou hranicou má byť 10,5-násobok životného minima, ktoré aktuálne pre jednu plnoletú osobu dosahuje sumu 284,13 eura mesačne. To znamená, že príjem, pod ktorý by sa nemali účtovať sociálne odvody, je 2 984 eura ročne.
Neprehliadnite
Ministerstvo financií, ktoré má v tomto smere rozhodujúce slovo, s opatrením predbežne súhlasí. Ročný dopad tohto oslobodenia sa odhaduje na zhruba 40 miliónov eur.
O tejto zmene a jej rôznych variantoch sa pritom diskutovalo už dlhšiu dobu. Napríklad Andrej Danko, líder strany SNS, dávnejšie prezentoval myšlienku daňových licencií pre živnostníkov s príjmom do 10-tisíc eur ročne.
Kedy sa živnostníkom oplatí eseročka?
Teraz sa ale vráťme späť k téme. Hoci je zrušenie sociálnych odvodov vítanou správou, nerieši to problémy všetkých živnostníkov. Konsolidačné opatrenia ako celok postupom času vyvolali intenzívnu diskusiu o tom, komu sa oplatí prejsť na eseročku. Daňový expert Marci upozornil, že eseročka nie je univerzálnym riešením. Vždy závisí od konkrétneho typu podnikania a výšky príjmov.
Samotná firma neplatí odvody do zdravotnej ani sociálnej poisťovne, pokiaľ konateľ nie je v nej zamestnaný. Pri príjmoch do 100-tisíc eur platí znížená 10-percentná sadzba dane z príjmu právnických osôb platná v roku 2026, čo je oproti živnosti výrazný rozdiel.
Táto výhoda však nie je bezpodmienečná. Ak si podnikateľ vyplatí zisk formou dividendy, musí počítať so 7-percentnou daňou z dividend. K tomu treba zarátať vyššie náklady na účtovníctvo a administratívnu záťaž spojenú s prevádzkou firmy. Pre podnikateľov s príjmami nad 60 000 až 70 000 eur ročne, čo môžu byť napríklad IT freelanceri, konzultanti alebo marketingoví špecialisti, môže byť prechod na eseročku finančne výhodný. Pre remeselníkov alebo ľudí s nižšími príjmami je živnosť naďalej výhodnejšou voľbou, napriek rastúcim odvodom.
Zamestnanci to majú jednoduchšie
Pre zamestnancov je situácia v niektorých ohľadoch jednoduchšia, keďže nemajú možnosť zmeniť formu pracovného pomeru. Mnohí pritom ani netušia, že ich zamestnávateľ platí za nich ďalšie odvody: zdravotné poistenie zamestnávateľa predstavuje 11 percent z hrubej mzdy, čím celkové náklady práce výrazne prevyšujú hrubú mzdu.
Celkové daňovo-odvodové zaťaženie pracovného vzťahu na Slovensku tak zostáva medzi najvyššími v regióne. Slovensko má podľa aktuálnych rebríčkov štvrté najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v celej Európskej únii, blízke 40 percentám. Zvýšenie zdravotných odvodov je ďalším kamienkom do mozaiky, ktorá ukazuje, že konsolidácia verejných financií sa na Slovensku deje primárne cez zvyšovanie príjmov štátu, nie cez znižovanie výdavkov.
Experti preto odporúčajú, aby každý podnikateľ prehodnotil svoju situáciu individuálne s pomocou daňového poradcu, ktorý dokáže presne vypočítať bod zlomu medzi živnosťou a eseročkou v jeho konkrétnom prípade.
