Európska únia (EÚ) učinila na marcovom summite v Bruseli krok, ktorý lídri dlho odkladali. Po prvýkrát v histórii stanovila konkrétne termíny pre sériu opatrení, ktoré majú spraviť jednotný trh s 450 miliónmi spotrebiteľov skutočne funkčným. Záväzný harmonogram zahŕňa viaceré kroky rôzneho charakteru, od zjednodušenia cezhraničných služieb cez reformu systému obchodovania s emisiami až po digitálne euro.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predložila plán „One Europe, One Market“, ako sľúbila ešte na februárovom summite, a tentokrát s dátumami.
Dôležité načasovanie
Tlak na konkrétne kroky sa hromadil už dlhšiu dobu, presnejšie niekoľko rokov. V tomto roku však vstúpil do hry ďalší faktor, ktorý spravil plán ešte viac naliehavým. EÚ čelí rastúcej konkurencii zo strany USA aj Číny a zároveň vnútornej fragmentácii, ktorú podčiarkuje správa z januára 2026.
Podľa nej dosahujú náklady na dodržiavanie rozdielnych národných regulácií pre podniky pôsobiace na jednotnom trhu 92 miliárd eur ročne. Brussels Morning v tejto súvislosti uvádza, že Európska komisia odhaduje, že plná implementácia plánovaných reforiem by do roku 2030 mohla priniesť rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 177 miliárd eur.

Euronews dodáva, že myšlienku prechodu od „jednotného trhu“ k modelu „jedna Európa, jeden trh“ presadil dlhodobo exprezident Európskej rady Enrico Letta, ktorý v roku 2024 vypracoval pre Komisiu správu o stave jednotného trhu. Identifikoval v nej tri vertikálne prioritné oblasti, menovite energiu, konektivitu a finančné trhy, ako aj tri horizontálne princípy vrátane tzv. 28. režimu pre európske spoločnosti. Práve teraz sa tieto princípy premietajú do konkrétnych legislatívnych záväzkov bloku.
Cezhraničné služby a prvá fáza únie sporení
Konkrétne do júna 2026 sa vlády členských štátov a Európsky parlament zaväzujú dohodnúť na jednotnom elektronickom systéme deklarácií pre cezhraničné poskytovanie služieb.
Tento nástroj má nahradiť súčasný byrokratický chaos. Pracovníci, ktorí chcú dočasne poskytovať služby v inej krajine EÚ, totiž v súčasnom stave musia riešiť až 27 rôznych národných súborov pravidiel, administratívnych povinností a dokumentačných požiadaviek. Nový e-systém má tento proces zjednotiť, no očakáva sa, že bude dobrovoľný, nie povinný.
Okrem toho plánuje Európska komisia do leta predložiť správu o konkurencieschopnosti bankového sektora EÚ a spolu s ním aj presné návrhy na posilnenie schopnosti bánk financovať ekonomiku. V tomto smere zohráva dôležitú úlohu aj téma Únie sporení a investícií. Toto je celkom ambiciózny projekt, ktorého cieľom je nasmerovať bilióny eur z európskych úspor do produktívnych, respektíve výnosných investícií.
Ursula von der Leyen sa zaviazala spustiť prvú fázu tejto únie práve do júna 2026. V prípade, že na to nebude dostatok politickej vôle, nevylučuje postup prostredníctvom posilnenej spolupráce len s časťou členských štátov, ktoré s plánom súhlasia.
Zmeny prídu aj na jeseň a koncom roka
No azda tým najambicióznejším opatrením celého balíka je EU Inc. Pôjde o takzvaný 28. režim, ktorý firmám umožní zaregistrovať sa ako európska spoločnosť do 48 hodín podľa jednotných európskych pravidiel, bez nutnosti navigovať 27 rôznych národných právnych poriadkov.
Tento model je určený predovšetkým startupom a menším firmám, ktoré chcú od začiatku pôsobiť v celoeurópskom meradle. Dohoda vlád a parlamentu na tomto nástroji má byť hotová do konca roka 2026.
V rovnakom termíne Komisia predloží aj návrhy na jednotné označovanie a balenie produktov naprieč EÚ, a to vrátane digitálnych riešení, a tiež opatrenia zamerané na posilnenie ochrany európskeho trhu pred produktmi z tretích krajín, ktoré nespĺňajú európske normy zdravia, bezpečnosti a kvality.
Do konca roka by tiež mali byť ukončené rokovania o legislatíve pre digitálne euro. Pôjde o elektronickú formu hotovosti vydávanú Európskou centrálnou bankou (ECB). Akceptovaná bude na území celého bloku, no nepôjde o náhradu doteraz zaužívaných platidiel. Hotovosť a národné meny teda budú naďalej platné.
Šesť najväčších ekonomík EÚ vrátane Nemecka, Francúzska a Talianska spoločne vyzýva na urýchlenie procesu implementácie digitálneho eura. Projekt však hlási meškania, predovšetkým kvôli europarlamentu, ktorý zatiaľ nestanovil konkrétny dátum prijatia.
Obchodovanie s emisiami
Leto bude kľúčovým termínom aj z hľadiska systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS). Ide o o kľúčový nástroj klimatickej politiky EÚ, ktorého cieľom je tlmiť premenlivosť cien uhlíka a zmierniť ich dopad na ceny energií (elektriny). Zároveň ale iniciatíva nemôže ohroziť úlohu ETS ako stimulu pre klimaticky orientované investície.
Táto téma patrí medzi tie citlivejšie, nakoľko sa nepriamo odrazí aj na faktúrach, ktoré za energie platia bežné domácnosti. V dôsledku nového fungovania ETS sa zdvihnú náklady poskytovateľom energií, ktorí ich pravdepodobne prenesú na koncových zákazníkov, čiže spotrebiteľov. Očakáva sa, že v dôsledku tohto opatrenia stúpnu hlavne ceny prevádzky budov a pohonných hmôt. Aj preto niektoré členské štáty apelujú na zásadné zmeny systému.

Reformy v oblasti energetiky a klímy pritom boli jednou z najviac diskutovaných tém februárového summitu, kde Komisia sľúbila predložiť viacero variantov na posúdenie. Záväzok do leta tohto roku teda nepredstavuje konkrétny legislatívny výstup, ale skôr otvorenie formálnej diskusie o zmene systému s jasnými parametrami.
Koniec bariér jednotného trhu
Ďalší zlomový termín príde takto o rok, teda v marci 2027. Dovtedy musia vlády a inštitúcie EÚ preukázať hmatateľný pokrok v odstraňovaní bariér funkčného jednotného trhu identifikovaných Komisiou v jej Stratégii jednotného trhu z mája minulého roku.
Správa vtedy identifikovala takzvané „hrozné desiatky“, teda desať typov prekážok, s ktorými sa firmy najčastejšie stretávajú. Medzi nimi figurujú zložité celoeurópske pravidlá, obmedzené vzájomné uznávanie kvalifikácií, ako aj nízka aktivita cezhraničných služieb.
Celý súbor záväzkov z marcového summitu je bezprecedentným pokusom premeniť európsku integráciu na merateľný projekt s termínmi, míľnikmi a zodpovednými subjektmi.
Kritici upozorňujú, že podobné sľuby zazneli aj v minulosti a implementácia viazla na neochote členských štátov vzdať sa národných právomocí. Tentokrát je ale kontext iný.

