Kilogram gália stojí na trhu zhruba 2 100 dolárov, čo je viac ako dvojnásobok ceny zo začiatku roka 2025. Prudký rast cien tohto kovu, bez ktorého sa nezaobídu pokročilé čipové technológie, podľa portálu DigiTimes vyvoláva obavy z postupného zdražovania počítačov, smartfónov a ďalšej spotrebnej elektroniky.
Gálium však nie je jediný problém. Výrazne zdraželi aj volfrám, tantal a molybdén, teda vysokoteplotné kovy používané pri výrobe polovodičov. Celý dodávateľský reťazec čipového priemyslu tak čelí tlaku z viacerých strán naraz, pričom konflikt na Blízkom východe komplikuje logistické trasy a zvyšuje náklady na energiu.
Čínske vývozné licencie
Absolútnu dominanciu na svetovom trhu v produkcii gália má Čína. Exportné obmedzenia a licenčné požiadavky, ktoré Čína zaviedla, dlhodobo znepokojujú technologický priemysel. Práve tieto reštrikcie sú podľa DigiTimes jednou z hnacích síl súčasného cenového skoku, pretože sa prekrývajú s geopolitickým napätím, ktoré zasahuje aj ostatné priemyselné suroviny.
Gálium sa pritom nachádza v zlúčeninách ako arzenit galitý (GaAs) a nitrid galitý (GaN). Tie tvoria základ rádiofrekvenčných modulov v smartfónoch, výkonových obvodov v laptopoch, LED diód aj čipov v sieťovej infraštruktúre a dátových centrách. Zdražovanie tejto suroviny sa tak netýka jedného typu zariadenia, ale širokého spektra elektroniky.
Výrobcovia majú len tri možnosti
Keď stúpne cena kľúčovej suroviny, výrobcovia čipov stoja pred voľbou. Vyššie náklady buď môžu absorbovať, čo však zníži ich marže. Môžu tiež prepracovať dizajn komponentov tak, aby vyžadovali menej cenného materiálu. No a potom je tu tretia možnosť, a to zvýšené náklady preniesť ďalej v dodávateľskom reťazci, od dodávateľov cez výrobcov zariadení až po, uhádli ste, vás samotných.
Bohužiaľ, práve tretia možnosť býva najčastejšia. Zdražovanie sa typicky prejaví s niekoľkomesačným oneskorením, takže spotrebitelia ho pocítia až s odstupom.
