Bakalárske a diplomové práce v klasickej papierovej forme prestávajú byť pre študentov povinnou jazdou a stávajú sa voliteľnou minulosťu. Nový vysokoškolský zákon reaguje na realitu, v ktorej umelá inteligencia píše texty rýchlejšie ako študenti. Univerzity však teraz stoja pred logistickou výzvou, ako zabezpečiť, aby sa z „plnohodnotnej stáže“ nestala len pečiatka za účasť.
Trh práce a technológie predbehli akademickú byrokraciu. Fenomén generatívnej umelej inteligencie urobil z písania záverečných prác v mnohých odboroch hru na mačku a myš, pri ktorej pedagógovia často nedokážu rozlíšiť autorský text od výstupu chatbota. Rezort školstva preto musel, pochopiteľne, reagovať. Podľa nového nastavenia legislatívy už študenti nebudú musieť tráviť mesiace nad kompilátmi, ktoré nikto nečíta.

Namiesto toho prichádza možnosť záverečnej stáže. Tá však nesmie byť len formálnou praxou, počas ktorej študent varí kávu. Ministerstvo školstva trvá na tom, že musí ísť o plnohodnotnú súčasť overenia vedomostí.
Priznanie študenta
Jeden študent, ktorý navštevuje štvrtý ročník na Trnavskej univerzite, pre verejnoprávnu televíziu otvorene priznal, že si prácu uľahčuje.
„Keď robím nejakú záverečnú prácu, je toho veľa, a tak aby mi uľahčila trošku hľadanie na rôznych portáloch,“ uviedol študent sociológie na margo využívania umelej inteligencie. Práve tento pragmatický prístup študentov je jedným z dôvodov zmeny.

Od nového akademického roka si Patrikovi mladší kolegovia budú môcť vybrať. Vedúci Katedry sociológie na Trnavskej univerzite Peter Guráň vidí priestor v konkrétnych inštitúciách. Podľa jeho slov sa pre odbor sociológie otvárajú dvere do výskumných či marketingových agentúr, v ktorých by študenti mohli reálne pracovať na projektoch.
Zdravotníci ako idealni kandidáti
Nie všetky univerzity sú však na zmenu pripravené rovnako a nie pre každý odbor je stáž vhodná. Rektor Trnavskej univerzite Miloš Lichner upozornil, že škola bude musieť hľadať riešenia adekvátne pre jednotlivé študijné programy. To, čo funguje pre sociológa, nemusí fungovať pre filozofa.
Na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM) už majú jasnejšiu predstavu, koho sa novinka dotkne najskôr. Predpokladajú, že stáž ako náhradu záverečnej práce ponúknu primárne študentom v zdravotníckych odboroch, ako sú rádiológia a fyzioterapia.
Po vzore Česka
Slovenské vysoké školy nemusia vymýšľať koleso nanovo. Stačí sa pozrieť za hranice, kde už podobné modely fungujú. Podnikohospodárska fakulta Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Prahe začala s transformáciou bakalárskych prác na takzvané bakalárske projekty už pred dvoma rokmi.
Dekan fakulty Jiří Hnilica vysvetlil, že model je postavený na reálnej podnikateľskej skúsenosti. Ak študenti majú vlastné firmy alebo start-upy, nemusia písať teoretickú prácu. „Je tam možnosť urobiť správu o tom, ako premýšľať o založení, ako sa im darilo alebo nedarilo,“ priblížil Hnilica prax z Prahy.
Tento model eliminuje plagiátorstvo a zároveň núti študenta preukázať schopnosť aplikovať vedomosti v neúprosnom trhovom prostredí, čo je pre ekonomické smery relevantnejšie než citovanie literatúry.
Aj keď študent nebude písať prácu, stáž musí obhájiť pred komisiou. Obhajoba záverečnej stáže bude na slovenských vysokých školách naďalej súčasťou štátnic, rovnako ako to bolo doteraz pri diplomovkách.
Rozdiel medzi stupňami štúdia bude zásadný. Kým budúci bakalári budú mať záverečnú prácu nepovinnú automaticky, v druhom stupni štúdia, teda v magisterskom a inžinierskom, si budú študenti vyberať medzi klasickou prácou a stážou.

