Pomaly sa blíži štvrté výročie vojny na Ukrajine, čo však rozhodne nie je radostný míľnik. Práve naopak, nášho suseda zasahuje v mimoriadne zložitej logistickej situácii, ktorá vyplýva zo správy Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku. Tá odhalila znepokojujúcu štruktúru. Priama vojenská pomoc zo Spojených štátov amerických sa v priebehu uplynulého roka prepadla o neuveriteľných 99 percent.
Kým v rokoch 2022 až 2024 posielal Washington výzbroj v priemernej hodnote 17,3 miliardy eur ročne, v roku 2025 bol zaznamenaný jediný symbolický balík v hodnote približne 0,4 miliardy eur. Tento stav je priamym dôsledkom politiky administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá presadila model, kde americké zbrane už nie sú darom, ale predmetom nákupu alebo úverových schém.
Ústup Washingtonu podľa denníka The Kyiv Independent vytvoril obrovskú dieru v ukrajinskom arzenáli, najmä v oblasti sofistikovanej prozivzdušnej obrany a delostrelectva. Spojené štáty, ktoré kedysi pokrývali až polovicu všetkej vojenskej pomoci, sú teraz dodávateľmi “za hotové”, čo priamo ovplyvňuje situáciu na fronte.
Kyjev sa totiž musel prispôsobiť realite, v ktorej americké sklady už nie sú otvorené bezodplatne, a každá raketa pre systém Patriot musí byť prefinancovaná európskymi partnermi alebo priamo ukrajinským rozpočtom.
Európa reaguje, pomoc je štedrejšia
Európa na tento vývoj reagovala prakticky okamžite a rázne. Analytici uvádzajú, že európska vojenská pomoc v roku 2025 stúpla o 67 percent, konkrétne v porovnaní s priemerom predchádzajúcich troch rokov.
Ako zdôrazňuje denník Pravda, európske krajiny „sypú miliardy“, aby kompenzovali americký výpadok, no celkový objem vojenských príspevkov od všetkých svetových partnerov aj tak zostal 13 percent pod ročným priemerom z obdobia 2022 až 2024. Najväčšiu ťarchu na seba prevzalo Nemecko s príspevkom 9 miliárd eur, nasledované Spojeným kráľovstvom a škandinávskymi krajinami, ktoré na obranu Ukrajiny vynakladajú viac ako 0,6 percenta svojho HDP.
Problémom však je, že táto záťaž nie je rozdelená rovnomerne. Kým severná a západná Európa masívne investujú do nákupov zbraní, príspevky z južnej a východnej časti kontinentu zaznamenali v roku 2025 pokles.
Inštitút pre svetovú ekonomiku v Kieli vo svojej aktualizácii Ukraine Support Tracker upozorňuje, že finančná pomoc sa čoraz viac presúva na plecia inštitúcií EÚ, zatiaľ čo vojenská podpora zostáva v rukách hŕstky ochotných štátov. Európa síce zachránila Ukrajinu pred úplným kolapsom, no jej priemyselné kapacity stále nedokážu plne nahradiť masovú produkciu amerického zbrojárskeho priemyslu.
Mechanizmus PURL
Keďže Washington zastavil bezodplatné dodávky, NATO vlani aktivovalo nový mechanizmus s ozačením PURL (Prioritized Ukraine Requirements List). Ide o nástroj, ktorý umožňuje európskym spojencom spoločne nakupovať americkú techniku a posielať ju priamo na Ukrajinu.
Neprehliadnite
Podľa portálu SpaceWar touto cestou Európa minulý rok nakúpila americká zbrane za približne 3,7 miliardy eur. Touto cestou bolo následne prefinancovaných 75 percent všetkých striel pre systémy Patriot, ktoré slúžia na ochranu ukrajinských miest pred ruskými balistickými strelami.
Americká ekonomika z tohto mechanizmu inkasuje nemalé sumy, nakoľko de facto revitalizuje domáci obranný priemysel za cudzie peniaze. Ukrajina však až tak veľkú radosť nemá. Aj keď dostáva špičkovú a v mnohých prípadoch nevyhnutnú techniku, procesy obstarávania sú pomalšie v porovnaní s priamymi darmi z amerických skladov.
Navyše, každá takáto objednávka podlieha schvaľovaciemu procesu zo strany Kongresu, pričom Biely dom má práve predaj kedykoľvek zastaviť, pokiaľ nie sú splnené politické požiadavky a vyjednávanie o mierovej dohode, na ktorú všetci už tak dlho čakáme.
Ukrajina si dokáže pomôcť aj sama
Pochopiteľne, Kyjev po zmene prístupu zo strany Spojených štátov nezostal sedieť s vyloženými nohami. Ako uvádza denník The Wall Street Journal, Ukrajina sa stala svetovým lídrom vo vývoji lacných, no efektívnych bezpilotných systémov. V druhom polroku 2025 vykázala domáca produkcia dokonca rekordnú úroveň, kedy až 22 percent všetkých zbraní, ktoré sa nasadili na fronte, pochádzalo z ukrajinských tovární.
Minimálne 11 krajín EÚ pritom aktuálne priamo financuje nákupy zbraní u ukrajinských výrobcov, čo Kyjevu umožňuje nielen brániť sa, ale aj budovať udržateľnú obrannú infraštruktúru pre budúcnosť.
Putinov kalkul
Je tu však ďalší problém, ktorým je ruské tempo výroby a filozofia Vladimira Putina. Líder Ruska podľa expertov neukončí vojnu, kým náklady na jej vedenie neprevýšia jeho očakávané politické zisky. Súčasný pokles celkovej vojenskej pomoci o 13 až 14 percent (oproti predošlým priemerom) hrá Moskve do kariet.
Veľmoc dokázala premeniť svoju ekonomiku na vojnovú výrobu, pričom produkuje zbrane rýchlejšie, než ich Ukrajina dostáva zo Západu.
Analytici napokon upozorňujú, že Európa sama na ukončenie konfliktu stačiť nemusí. Bez návratu aspoň čiastočnej americkej podpory bude extrémne náročné vytvoriť na Rusko dostatočný tlak.
