Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa môže Slovensku škaredo vypomstiť. Medzinárodné organizácie dvíhajú varovný prst a upozorňujú, že v hre nie je len právne napomenutie, ale aj reálne peniaze z európskych fondov, informuje server euractiv.sk.
Ak sa tento spor dostane až do Luxemburgu, môže prepísať pravidlá pre celú Úniu a vytvoriť precedens, ktorý ovplyvní ochranu whistleblowerov v každom členskom štáte.
Európska komisia sa rozhodla konať a spustila voči Slovensku proces pre porušenie práva EÚ, čo s úľavou prijali organizácie ako Whistleblowing International Network (WIN) a European Whistleblowing Institute (EWI).
Podľa Bruselu je náhle zrušenie kľúčového úradu v priamom rozpore s európskou smernicou, ktorá má chrániť ľudí nahlasujúcich nekalé praktiky. Tieto inštitúcie pritom bili na poplach už v čase, keď sa kontroverzný zákon v decembri len rodil, no ich výzvy vláda nevypočula.
Na stole je zmrazenie miliárd
Situácia je však vážnejšia než len bežná byrokratická prestrelka o slovíčka v zákonoch. Brusel má v rukáve silný nástroj v podobe mechanizmu podmienenosti eurofondov, ktorý umožňuje zastaviť toky peňazí, ak členský štát nedokáže garantovať princípy právneho štátu.
Zrušenie nezávislého kontrolného orgánu, akým ÚOO bezpochyby je, podľa medzinárodných expertov presne napĺňa definíciu ohrozenia rozpočtu Únie.
Organizácie preto vyzývajú Komisiu, aby využila všetky svoje právomoci vrátane preventívneho zmrazenia fondov pre Slovensko. Na riziká upozorňoval hneď po predstavení zákona aj Úrad európskej prokuratúry (EPPO), podľa ktorého legislatíva obsahuje prvky nezlučiteľné s rešpektovaním právneho štátu.
Slovensko sa tak ocitá v nebezpečnej zóne, kde politické rozhodnutia môžu mať priamy dopad na financovanie štátnych projektov.
Prípad, ktorý môže zmeniť Európu
Celý spor môže mať dohru až pred Súdnym dvorom EÚ, čo by podľa výkonnej riaditeľky EWI Vigjilence Abazi vytvorilo dôležitý precedens. Rozsudok by nebol kľúčový len pre Slovensko, ale zadefinoval by mantinely ochrany oznamovateľov pre všetky členské štáty, ktoré svoje systémy práve budujú alebo revidujú. Na domácej scéne je zákon momentálne „na čakačke“, keďže Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť a skúma jeho súlad s ústavou.
Paradoxom zostáva, že úrad vznikol v roku 2019 ešte za vlády Petra Pellegriniho, no parlament ho v decembri 2025 zrušil v expresnom konaní. Stalo sa tak v čase, keď ministerstvo vnútra čelilo opakovaným pokutám práve od tohto úradu za porušovanie zákona.
Hoci prezident zákon vetoval, poslanci jeho rozhodnutie prelomili, čím spustili lavínu kritiky. Opozícia namieta nielen obsah zákona, ale aj účelové skrátenie funkčného obdobia šéfky úradu Zuzany Dlugošovej.
Dôležitá bezpečnostná zložka
Úrad na ochranu oznamovateľov plní v demokratickej spoločnosti úlohu nezastupiteľnej záchrannej brzdy. Jeho existencia garantuje, že bežní zamestnanci, úradníci či lekári, ktorí naberú odvahu poukázať na korupciu, podvody alebo ohrozovanie verejného zdravia, nebudú za svoju statočnosť potrestaní.
Bez silnej a nezávislej inštitúcie, ktorá im poskytne právny štít, „status chráneného oznamovateľa“ a v prípade potreby aj finančnú kompenzáciu, by strach o vlastné živobytie a kariéru väčšinu ľudí umlčal.
Zrušenie alebo oklieštenie právomocí takéhoto úradu preto predstavuje obrovské riziko pre čistotu verejného života. Ak zmizne reálna ochrana, oznamovatelia sa stiahnu do úzadia a spoločnosť sa vráti k mentalite „nehas, čo ťa nepáli“.
Pre ľudí, ktorí profitujú z nekalých praktík a rozkrádania štátneho majetku, je absencia nezávislého dohľadu tou najlepšou správou, pretože sa dramaticky znižuje pravdepodobnosť ich odhalenia. Štát týmto krokom de facto rezignuje na účinnú vnútornú kontrolu, čo zákonite vedie k nárastu korupcie a neefektívnemu míňaniu peňazí daňových poplatníkov.
Čo by znamenala stopka eurofondom?
Slovenská ekonomika a verejné investície sú na peniazoch z Bruselu doslova bytostne závislé, pričom tvoria drvivú väčšinu kapitálových výdavkov štátu. Ak by Európska komisia kohútik s peniazmi skutočne zavrela, znamenalo by to okamžitú paralýzu kľúčových projektov po celej krajine.
Bez európskych miliárd by sa zastavila výstavba diaľnic, rekonštrukcie nemocníc, zatepľovanie škôl či modernizácia železníc. Štátny rozpočet, ktorý je už beztak napätý, nemá žiadnu šancu tento obrovský výpadok nahradiť z vlastných zdrojov.
Výsledkom by bolo nielen zastavenie rozvoja regiónov a chátranie infraštruktúry, ale aj prehĺbenie deficitu a následný pokles životnej úrovne obyvateľstva, ktoré by doplatilo na politické hazardovanie s dôverou európskych partnerov.
