Väčšina používateľov pristupuje k aktualizácii BIOSu s rešpektom a siahne po nej len v krajnej núdzi. Zvyčajne až vtedy, keď počítač odmieta naštartovať s novým procesorom alebo vykazuje nevysvetliteľné chyby. Tento prístup „rozbiť sklo len v prípade núdze“ je však v dnešnej dobe zastaraný a pripravuje majiteľov PC o množstvo výhod. Ignorovaním nového firmvéru totiž nechávate ležať na stole nielen vyšší výkon a stabilitu, ale aj kľúčové bezpečnostné záplaty, upozorňuje server XDA.
Výkonnostný skok bez investície
Výrobcovia základných dosiek v posledných rokoch zmenili stratégiu a BIOS už nevnímajú len ako statický základný kameň systému. Dnes ide o dynamické prostredie, ktoré sa pravidelne vylepšuje prostredníctvom takzvaných mikrokódov. Nie je ničím výnimočným, ak aktualizácia odomkne skrytý potenciál hardvéru a prinesie výkon, za ktorý by ste inak museli platiť kúpou nového komponentu.
Ukážkovým príkladom sú nedávne aktualizácie od gigantov ako GIGABYTE či MSI. Ich nové režimy, ako napríklad X3D Turbo Mode, dokázali v špecifických herných scenároch zvýšiť výkon o neuveriteľných 15 až 20 percent. Vďaka optimalizácii rozdeľovania úloh medzi jadrá procesora sa tak bežné čipy Ryzen 9000 vyrovnali drahším špeciálnym modelom. Pre nadšencov je takýto nárast výkonu dôvodom na oslavu, no bežní používatelia o tejto možnosti často ani netušia.

Zdravotná poistka pre čipy
Mnohí sa mylne domnievajú, že továrenské nastavenia základnej dosky sú automaticky tie najbezpečnejšie a najšetrnejšie. História nás však už viackrát poučila o opaku, keď prednastavené profily zbytočne preťažovali procesory a skracovali ich životnosť. Známe sú prípady, kedy funkcie na automatické zvyšovanie taktu od Intelu či AMD neboli správne vyladené a spôsobovali prehrievanie či nestabilitu.
Výrobcovia hardvéru tieto chyby v logike napájania a riadenia frekvencií opravujú práve cez aktualizácie BIOSu. Ak používateľ tieto záplaty ignoruje, jeho systém môže mesiace či roky bežať v suboptimálnom režime, ktorý pomaly degraduje kremík. Aktualizácia tak neslúži len na zvýšenie rýchlosti, ale funguje aj ako prevencia pred predčasným zlyhaním drahého hardvéru.
Aj antivírus je niekedy prikrátky
V debatách o počítačoch sa slovo „upgrade“ takmer vždy spája s vyšším počtom snímok za sekundu, no bezpečnosť je nemenej dôležitá. Kybernetické hrozby sa vyvíjajú a útočníci čoraz častejšie cielia na tú najnižšiu úroveň systému, teda firmvér. Keďže BIOS sa spúšťa ešte pred samotným operačným systémom, škodlivý kód na tejto úrovni je pre bežný antivírus neviditeľný a nezastaviteľný.
Príkladom sú zraniteľnosti ako LogoFAIL, ktoré dokázali zneužiť obyčajné bootovacie logo na ovládnutie celého počítača. Ešte čerstvejšia je hrozba z decembra 2025, ktorá odhalila chyby v správe pamäte na doskách od ASRock, ASUS, MSI aj GIGABYTE. Tieto diery umožňujú útočníkom obísť ochrany, ktoré sa tvária ako aktívne, no v skutočnosti nefungujú. Jedinou obranou je v tomto prípade prehraný BIOS so správnym kódom.

Ako často aktualizovať?
Ako často by ste teda mali kontrolovať dostupnosť novej verzie? Nie je nutné robiť to každý týždeň, no úplná ignorácia sa nevypláca. Pre stabilný a dlhodobo bežiaci systém je ideálne skontrolovať stránky výrobcu raz za šesť až dvanásť mesiacov. Ak však vlastníte horúcu novinku a ste medzi prvými majiteľmi novej platformy, interval by mal byť kratší, pokojne každé tri až štyri mesiace, kým sa vychytajú počiatočné muchy.
BIOS síce nevidíte, no je mimoriadne dôležitý
Hoci sa o ňom hovorí málo, BIOS (alebo jeho moderný nástupca UEFI) je absolútne najdôležitejším softvérom v počítači. Dá sa prirovnať k podvedomiu alebo reflexom ľudského tela.
Je to prvá vec, ktorá sa prebudí po stlačení tlačidla napájania, a funguje ako nevyhnutný most medzi „mŕtvym“ hardvérom a samotným operačným systémom, ako je Windows či Linux. Bez tohto základného vstupno-výstupného systému by bol váš drahý procesor a grafická karta len nefunkčnou zbierkou kremíka a plastu.
Hlavnou úlohou BIOSu v prvých sekundách po zapnutí je vykonať takzvaný POST test (Power-On Self-Test). Ide o rýchlu, no dôkladnú inventúru všetkých pripojených komponentov. Systém skontroluje, či je procesor funkčný, či je operačná pamäť RAM správne osadená a či grafická karta reaguje. Ak je všetko v poriadku, pustí vás ďalej, no ak narazí na chybu, okamžite proces zastaví a upozorní vás pípaním alebo chybovým kódom na displeji dosky.

Akonáhle hardvér prejde vstupnou prehliadkou, BIOS preberá úlohu navigátora. Jeho povinnosťou je nájsť zariadenie, na ktorom je uložený operačný systém, a odovzdať mu riadenie. Práve v BIOSe je definované poradie bootovania, teda či sa má počítač pokúsiť načítať systém z rýchleho SSD disku, z USB kľúča alebo zo siete. Tento moment je kľúčový pre bezpečnosť, pretože tu sa rozhoduje, kto prevezme kontrolu nad celým strojom.
Okrem štartovania plní BIOS aj funkciu akejsi riadiacej veže pre detailné nastavenie hardvéru. Práve tu sa rozhoduje o tom, ako rýchlo sa budú točiť ventilátory v závislosti od teploty, čo priamo ovplyvňuje hlučnosť vašej zostavy. Používatelia tu môžu aktivovať profily pre operačné pamäte (XMP/EXPO), ktoré im dovolia bežať na vyšších, než základných frekvenciách. BIOS zároveň stráži napätie procesora a stará sa o to, aby komponenty dostávali presne toľko energie, koľko potrebujú pre stabilný chod.

