Hodnota novozmapovaného ložiska v austrálskej oblasti Pilbara sa odhaduje na astronomických 5,2 bilióna eur, čo predstavuje objem suroviny schopný pokryť globálny dopyt po železe na nasledujúcich dvadsať rokov. Zatiaľ čo trhy počítajú potenciálne zisky z 55 miliárd ton vysokokvalitnej rudy, vedecký tím z Curtin University prichádza s tvrdením, ktoré zásadne mení pohľad na geologickú históriu regiónu. Podľa geológa Liama Courtney-Davisa totiž ložisko vzniklo o celú miliardu rokov neskôr, než sa doteraz v odborných kruhoch predpokladalo.
Zabudnite na doterajšie mapy nerastného bohatstva. To, čo sa podarilo identifikovať v regióne Hamersley, prekonáva bežné nálezy nielen rozsahom, ale najmä koncentráciou.
Portál Ecoticias s odvolaním sa na geologické dáta označuje formáciu za „najväčšie ložisko železa na svete“. Nejde pritom len o objem, ale o kvalitu. Odhaduje sa, že ložisko obsahuje rudu s podielom železa presahujúcim 60 percent. V praxi to znamená menej odpadu pri spracovaní a vyššiu efektivitu pre hutnícky priemysel, ktorý je po tejto komodite stále hladný.

Tektonický stres
Kľúčovým zistením, ktoré publikoval časopis Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), nie je len trhová hodnota, ale spôsob vzniku tejto anomálie. Pôvodné odhady datovali vznik železných formácií do obdobia pred 2,2 miliardami rokov.
Tím vedený Courtney-Davisom však použil pokročilé izotopové techniky a geochronológiu, aby tento údaj spresnil. Výsledok? Ložiská sú výrazne mladšie. Vznikli v časovom okne pred 1,4 až 1,1 miliardami rokov.
Podľa zistení vedcov sa tento posun v čase prekrýva s obdobím masívnych tektonických pohybov, keď sa staroveké superkontinenty rozpadali a opätovne formovali. Nebol to pokojný proces.
Zemská kôra vtedy čelila extrémnemu tlaku, zvýšeným teplotám a intenzívnej cirkulácii mineralizovaných tekutín. Práve táto „geologická pec“ dokázala premeniť pôvodné, chudobnejšie formácie s obsahom železa okolo 30 percent na vysoko koncentrované zóny, ktoré dnes lákajú ťažobné spoločnosti.
Smer Čína
Ekonomické dôsledky objavu presahujú hranice Austrálie. Portál Futura Sciences upozorňuje, že nález môže upevniť pozíciu Austrálie ako dominantného exportéra na celé desaťročia.
Vzťahy s kľúčovými odberateľmi, predovšetkým s Čínou, ktorá je najväčším spotrebiteľom austrálskej rudy, sa tak dostávajú do novej roviny. Ak má jeden hráč pod kontrolou zásoby ekvivalentné dvadsiatim rokom celosvetovej ťažby, mení to pravidlá hry v dodávateľských reťazcoch. Železná ruda zostáva chrbtovou kosťou priemyslu, a to od stavebníctva a mostov až po výrobu veterných turbín.
Kým sa Európa teší z menších strategických nálezov, ako je napríklad objav 43 miliónov ton ekvivalentu uhličitanu lítneho v nemeckom regióne Altmark, o ktorom sa zmieňujú nemecké zdroje, austrálsky objav hrá úplne inú ligu. Objemom aj hodnotou.
Geológovia vidia v objave viac než len peniaze. Courtney-Davis pre médiá naznačil, že pochopenie procesu vzniku týchto ložísk dáva prieskumníkom do rúk „mapu“ k ďalším podobným nálezom.
Ak vieme, že kľúčom bola špecifická tektonická aktivita v konkrétnom čase, môžeme cieliť prieskum na oblasti, ktoré prešli podobným geologickým stresom.

