Vojna na Ukrajine trvá už takmer štyri roky a niet pochýb o tom, že všetci by boli najradšej, aby už konečne skončila. Realita je však iná a hoci sa tu a tam objavia náznaky vytúženého zmierenia Kyjevu a Moskvy, na finálny verdikt, ktorý všetko konečne upokojí, stále čakáme. Na fronte tak stále vyhasínajú životy, čo potvrdzuje aj nová štatistika organizácie Action on Armed Violence. Podľa údajov, na ktoré upozornil The Guardian, počet civilných obetí v roku 2025 stúpol o závratných 26 percent v porovnaní s rokom predtým. Celkovo si agresia vyžiadala životy 2 248 civilistov, pričom takmer 12 500 osôb utrpelo zranenia.
Tieto čísla jasne demonštrujú, že napriek deklaráciám o rýchlom ukončení vojny, ktoré zaznievali počas americkej predvolebnej kampane, Moskva svoju stratégiu úmyselného ničenia infraštruktúry nezmenila.
Analytici v tomto smere poukazujú na to, že hoci sa Donald Trump, prezident Spojených štátov, pokúsil o priamy diplomatický kontakt s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, výsledok nebol taký, aký očakáva. Práve naopak, počet útokov na ukrajinské mestá stúpol. Kremeľ naďalej uplatňuje taktiku metodického postupu na východe Ukrajiny, a to aj napriek tomu, že to predstavuje obrovské škody v jeho vlastných radoch. Ako uvádza denník Pravda, Rusko každý jeden kilometer územia stojí v priemere až 156 vojakov.
Obrovské straty na ruských životoch potvrdil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý poznamenal, že len v decembri 2025 a januári 2026 dosiahli celkové straty až 65-tisíc mužov. Napriek tomu však Rusko stále presadzuje svoje maximalistické požiadavky a nárokuje si dokonca aj tie územia, ktoré reálne neovláda.
Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny, vo svojom prejave zdôraznil, že jediným spôsobom, ako ovplyvniť rozhodovanie Kremľa, je pokračovanie v likvidácii okupačných síl, a to tempom aspoň 50-tisíc vojakov mesačne.
Zároveň sa ozývajú hlasy volajúce po tom, aby Európa prevzala proaktívnejšiu úlohu v určovaní podmienok budúceho mieru. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová jasne definovala štyri minimálne požiadavky pre akékoľvek rokovania. Sú nimi reciprocita v obmedzení armád, reparácie za spôsobené škody, vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny a bezpodmienečný návrat deportovaných ukrajinských detí.
K tomu dodala, že Rusko momentálne nie je superveľmocou, ale zlomenou ekonomikou, ktorej najväčšou hrozbou je prostredníctvom rokovaní získať viac, než koľko toho dokázala vybojovať hrubou silou.
Neprehliadnite
Kľúčové rokovania
Práve dnes pritom môže dôjsť k ďalším dôležitým diskusiám. V Ženeve sa totiž otvára nové kolo trojtranných rozhovor medzi zástupcami Kyjeva, Moskvy a Washingtonu. Podľa spravodajstva agentúry TASR vedie ruskú delegáciu poradca prezidenta Vladimir Medinskij.
Hlavne americká strana údajne očakáva od týchto rokovaní výrazný posun smerom k ukončeniu konfliktu. Predchádzajúce stretnutia v Abú Zabí síce viedli k výmenám zajatcov, no kľúčové politické otázky zostávajú naďalej nevyriešené.
Bývalý austrálsky generál Mick Ryan však vo svojej analýze, ktorú zverejnila platforma Substack, upozorňuje, že nie je dôvod na prehnaný optimizmus. Poukazuje pritom na pomalé tempo diplomatického úsilia, ktoré je v priamom rozpore s tým, čo sa deje na bojisku. Rusko pokračuje v útokoch na kritickú infraštruktúru napriek obmedzeniam technológií, ako je systém Starlink.
Rizikom zostáva aj americký prístup, ktorý sa podľa analytikov sústredí skôr na vyvíjanie tlaku na Kyjev než na Moskvu, čo vytvára nebezpečný priestor pre nevýhodné kompromisy na úkor ukrajinskej suverenity.
Strategická pomoc Európy
Spojené štáty chcú mier, no zároveň výrazne osekali svoju priamu finančnú podporu Ukrajine. To znamená, že jej viera sa momentálne upiera viac smerom k Európskej únii. A tá koná. Európska komisia už oznámila prípravu 20. balíka sankcií, ktorý má zasiahnuť kľúčové odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky a finančných služieb. Okrem toho odklepla úver v hodnote až 90 miliárd eur, ktoré budú určené na zabezpečenie všeobecnej prevádzky štátu, ako aj na nákup vojenského vybavenia.
Analytička Minna Ålanderová zo štokholmského Centra pre východoeurópske štúdie však pre Pravdu pripomenula, že Európa musí začať o vlastnej stratégii premýšľať oveľa proaktívnejšie. Kritizuje najmä doterajšiu neschopnosť dohodnúť sa na využívaní zmrazených ruských aktív, čo považuje za premárnenú príležitosť na získanie väčšieho vplyvu na priebeh vojny.
