Európska únia (EÚ) stojí na dôležitom rázcestí a musí zásadne prehodnotiť svoj prístup k priemyselnej produkcii. Na neformálnom stretnutí v cyperskej Nikózii to zdôraznila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková. Hlavným posolstvom rokovaní bola myšlienka, že ak chce byť starý kontinent bezpečný a silný, nemôže sa spoliehať na výrobné linky v zámorí či v Ázii. Informuje o tom denník Teraz.sk.
Závislosť od dovozu sa totiž netýka len spotrebnej elektroniky, ale kriticky zasahuje aj do obrannej techniky. EÚ v súčasnosti importuje veľkú časť svojho zbrojného arzenálu, čo má negatívne ekonomické dôsledky. Týmto prístupom prichádzame nielen o obrovské finančné prostriedky, ktoré odtekajú mimo únie, ale aj o tisíce kvalifikovaných pracovných miest a cenné technologické know-how.
Miliardový fond ako liek na závislosť
Riešením tejto situácie by mal byť vznik nového Európskeho fondu konkurencieschopnosti. Ministerka Saková tento nástroj vníma ako kľúčový krok k prepojeniu civilného a obranného priemyslu. Fond má slúžiť na strategické posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, aby dokázali spoločne plánovať a koordinovať svoje výrobné kapacity.
V hre je balík presahujúci 230 miliárd eur, ktorý má naštartovať modernizáciu európskeho priemyslu a podporiť inovácie. O tieto zdroje sa bude aktívne uchádzať aj Slovensko, ktoré má v strojárskej a zbrojárskej výrobe dlhoročnú tradíciu. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde nebudeme len pasívnymi nákupcami, ale aktívnymi tvorcami technológií.
Zelené ciele musia stáť nohami na zemi
Ministri sa však nevenovali len tankom a munícii, ale aj širšej kondícii európskej ekonomiky. Na stole bolo hodnotenie takzvaného Kompasu konkurencieschopnosti rok po jeho spustení. Diskutovalo sa o podpore umelej inteligencie, ale aj o transformácii energeticky náročných odvetví, ktoré sú chrbtovou kosťou priemyslu.
Saková v tejto súvislosti apelovala na ekonomický realizmus pri presadzovaní ekologickej agendy. Zelené ciele podľa nej nesmú likvidovať tradičný priemysel, ale musia byť nastavené tak, aby boli pre firmy zvládnuteľné. Dôležitou témou bola aj ochrana jednotného trhu pred neférovou konkurenciou z tretích krajín a znižovanie administratívnej záťaže, ktorá brzdí európske podniky v rozlete.
Viac peňazí doma
Presunutie výroby späť na domáci trh by pre štátnu kasu znamenalo predovšetkým jednu dôležitú vec, a to tú, že verejné miliardy eur neodtečú do zahraničia. Namiesto platenia faktúr dodávateľom v Spojených štátoch alebo Ázii by kapitál cirkuloval vnútri slovenskej a európskej ekonomiky. Tento multiplikačný efekt by sa prejavil vo vyššom výbere daní a odvodov, ktoré môže štát následne investovať do školstva či zdravotníctva.
Pre bežných občanov je najhmatateľnejším benefitom vznik nových a stabilných pracovných miest. Nejde pritom len o prácu pri montážnych linkách, ale najmä o pozície s vysokou pridanou hodnotou pre inžinierov, vývojárov a technologických špecialistov. Rozvoj domáceho obranného a strategického priemyslu by tak mohol výrazne obmedziť odliv mozgov do zahraničia.
Strategická nezávislosť v neistých časoch
Z pohľadu bezpečnosti by vlastné výrobné kapacity znamenali koniec nebezpečnej závislosti od tretích krajín. V čase globálnych kríz, či už ide o pandémie alebo geopolitické konflikty, sa dodávateľské reťazce často trhajú a štáty uprednostňujú vlastné potreby.
Ak by Slovensko dokázalo vyrábať kľúčové komponenty doma, nemuselo by v kritických momentoch čakať v poradovníku na dodávky zo zámoria. Občania by tak mali garanciu, že štát je schopný zabezpečiť ich ochranu a fungovanie infraštruktúry vlastnými silami.
Technologický skok
Investície do obranného priemyslu a inovácií majú historicky tendenciu prelievať sa aj do civilného sektora. Mnohé technológie, ktoré dnes bežne využívame, ako GPS či internet, majú svoje korene práve vo vojenskom výskume.
Podpora domáceho vývoja by tak urýchlila technologický pokrok na Slovensku, z čoho by časom profitovali aj bežné firmy a domácnosti. Modernizácia priemyslu by zároveň pomohla oživiť regióny s dlhou strojárskou tradíciou, čím by sa znížili regionálne rozdiely v životnej úrovni.
