Štát s cieľom ušetriť verejné financie v tomto roku upravil charakter energopomoci. Namiesto plošných dotácií nasadil adresné poukážky, ktoré však čelia obrovskej kritike. Hoci sa po novom hovorí o adresnej pomoci, v podstate je plošná, nakoľko pokrýva až 90 percent slovenských domácností. A to je problém, nakoľko príspevok na energie dostávajú aj tí, ktorí zarábajú nadštandardné príjmy. Už na to pritom neupozorňujú len občania a politici, ale dokonca aj štátni kontrolóri, informujú Akutality.sk.
Prechod na adresný model energopomoci nie je zrovna zlé rozhodnutie, pokiaľ sa vykoná správne. Ekonomika potrebuje šetriť, pričom odstrihnutie bohatých od dotácií na energie znie ako férová a výhodná dohoda. To sa však nedeje. Energošeky si v schránkach nachádzajú aj ľudia, ktorí o peniaze nemajú núdzu, čím sa celý efekt adresnej pomoci (hlavne úspory, ktoré si od nej vláda sľubuje) znevažuje.
Na zozname tých, ktorí si v schránke našli energošeky, sú aj tak veľké mená, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Sám Martin Šuster, člen inštitúcie, na sociálnej sieti priznal, že pomoc dostali aj napriek tomu, že nespĺňajú stanovené kritériá na poskytnutie dotácie a že peniaze nepotrebujú. Padlo teda rozhodnutie, že na znak solidarity venujú poskytnutú sumu zbierke Teplo pre Ukrajinu.
Rovnaký postoj zaujal aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Štátny príspevok sa rozhodol posunúť nemenovanej matke samoživiteľke s dvoma deťmi a prisľúbil, že z vlastného vrecka pomôže aj ďalším ľuďom v núdzi.
Aj poslanci sú prekvapení
Energošeky obdržali dokonca aj poslanci Národnej rady (NR) SR. Ťažko povedať, ako sa dostali na zoznam osôb oprávnených na poberanie energopomoci, keďže podľa ankety portálu Aktuality dosiahol základný plat poslanca v minulom roku 4 115 eur, k čomu ešte treba pripočítať nezdanené paušálne náhrady vo výške 2 744 eur pre obyvateľov Bratislavského kraja a 3 201 eur pre poslancov z iných regiónov.
Napriek tomu dostal Július Jakab, poslanec hnutia Slovensko, hneď dva šeky v celkovej hodnote 200 eur. Aby toho nebolo málo, pomoc mu bola doručená aj na nehnuteľnosť, v ktorej už roky nežije. Podobnú skúsenosť opisuje aj Marián Čaučík z KDH.
Jozef Hajko, taktiež z KDH, dokonca navrhol, aby sa tieto zbytočne vyplatené peniaze vyzbierali na špeciálny účet pre budúcu vládu ako ukážka, ako by sa mali skutočne konsolidovať verejné financie.
Dokonca ani šéf hospodárskeho výboru Róbert Puci z koaličnej strany Hlas-SD neskrýval prekvapenie nad tým, že ľudia s takými príjmami vôbec majú nárok na pomoc. Pripustil však, že ide o pilotný projekt, ktorý má nedokonalosti, a teda si vyžaduje úpravy, aby bola pomoc v budúcnosti skutočne adresná.
Peňazí sa nedá vzdať ľahko
Ďalšou kuriozitou je skutočnosť, že vrátenie príspevku nie je zrovna jednoduchým úkonom. Na vlastnom príklade to opisuje Karol Galek, poslanec SaS, ktorý sa chcel zriecť energošeku spoločne so šéfom strany Branislavom Gröhlingom. Kontaktovali klientske centrum, no tu nepochodili. Jediné, čo dostali, bol formulár s inštrukciou, že musia telefonicky získať identifikátor a následne podať podnet na rezort hospodárstva, a to v papierovej podobe. Je dôležité pripomenúť, že ani toto nie je finálna žiadosť o zrušenie energopomoci, ale len o podnet na jej prešetrenie.
A žiaľ, trhlín je oveľa viac. Na ďalšiu z nich upozornil Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska (PS), ktorá obdržal príspevok na plyn pre svoj rodičovský dom. To považuje za mimoriadne nespravodlivé, keďže susedia v tej istej obci, ktorí kúria tuhým palivom, nedostali od štátu ani cent, no jeho kolegovia z europarlamentu taktiež dostali príspevok.
Kontrolórom dochádza trpezlivosť
Celá energopomoc sa spája s tak obrovským množstvom bizárov, že sa ňou začal podrobne zaoberať už aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Hovorkyňa inštitúcie Daniela Bolech Dobáková upozorňuje, že v aktuálnom nastavení systému je obrovské množstvo chýb, vrátane čerpania údajov z nepresných databáz či netransparentného a zložito nastaveného výpočtu energopomoci. Z týchto dôvodov je pravdepodobné, že v dohľadnej dobe predseda úradu nakáže hĺbkovú kontrolu.
NKÚ pritom kritizuje plošné rozdávanie peňazí už dlhodobo. V uplynulých rokoch štát takto utratil až 4 miliardy eur, ktoré tak chýbali pri rozvoji ekonomiky. Pokiaľ ide o súčasnú energopomoc, jej hodnota sa odhaduje na 385 miliónov eur, pričom časť týchto nákladov pokryjú eurofondy. Kontrolóri v tom vidia neschopnosť štátu efektívne riadiť projekty, keďže inak hrozilo, že tieto európske peniaze prepadnú.
