Stačí jediný výpadok prúdu a váš smartfón sa zmení na drahé ťažidlo, zatiaľ čo platobná karta v termináli iba bezmocne pípne. Portál naTemat s odvolaním sa na bezpečnostných expertov upozorňuje, že digitálny komfort modernej Európy visí na oveľa tenšom vlásku, než si pripúšťame.
Hoci Národná banka Slovenska zatiaľ nevydala špecifické usmernenie pre domácnosti, skúsenosti z Francúzska či Holandska nútia bankový sektor prehodnotiť mantru o bezhotovostnej budúcnosti.
Príkladom je Paríž, mesto svetiel, ktoré sa kvôli masívnej poruche energetickej siete uplynulý november ponorilo do chaosu. Prestalo fungovať nielen osvetlenie, ale aj kritická infraštruktúra. Podľa správ, ktoré analyzoval poľský server, sa život v metropole prakticky zastavil. Ľudia ostali uväznení vo výťahoch, metro prestalo premávať a letiská hlásili kolaps.
To, čo však spôsobilo najväčšiu paniku, nebola tma, ale nemožnosť nakúpiť si základné potraviny. Zatiaľ čo sa digitálne systémy bánk odmlčali a terminály v obchodoch zhasli, pred pokladňami sa tvorili dlhé rady. S tovarom odchádzali iba tí, ktorí mali vo vrecku fyzické bankovky.
Podobné scenáre v poslednom čase zažila aj Praha či Madrid. Stačí niekoľkominútový výpadok a digitálna ekonomika sa podľa zverejnených analýz prakticky zastaví. Incidenty tohto typu donútili aj tie najkonzervatívnejšie finančné inštitúcie, aby zmenili rétoriku.
Od 200 do 500 eur
Téma, ktorá bola ešte pred pár rokmi doménou nadšencov prežitia a konšpirátorov, sa dnes dostáva na stoly centrálnych bankárov. Kým na Slovensku zatiaľ oficiálne odporúčania chýbajú, naši západní susedia už konajú. Holandská centrálna banka, reagujúc na rastúce geopolitické napätie a riziko kybernetických útokov, vydala jasné odporúčanie, že každá domácnosť by mala disponovať hotovostnou rezervou.
Prečítajte si tiež
Inštitúcia špecifikuje sumu v rozmedzí od 200 do 500 eur. Táto suma podľa prepočtov banky pokrýva základné potreby priemernej rodiny na jeden týždeň fungovania v režime „offline“. Nejde pritom iba o nákup potravín, ale o schopnosť prežiť v systéme, kde nefungujú medzibankové prevody.
Ešte zaujímavejší je postoj Švédska. Krajina, ktorá si roky drží pozíciu lídra v bezhotovostnom styku a smeruje k úplnému zrušeniu fyzických peňazí, úplne zmenila svoje odporúčanie. Švédska centrálna banka odporúča občanom držať doma aspoň 170 eur v hotovosti.
Dosť peňazí na mesiac
Oveľa radikálnejší pohľad prinášajú experti na prežitie. Podplukovník Dariusz Paździoch tvrdí, že týždňová rezerva nemusí v prípade vážnej krízy stačiť. Bezpečnostný analytik odporúča hotovosť, ktorá by pokryla až mesačné náklady rodiny.
V slovenských podmienkach by sa táto suma pohybovala v rozmedzí od 800 do 1 500 eur. Paździoch argumentuje, že človek musí byť pripravený aj na dlhšie trvajúcu krízu, keď môžu byť digitálne toky peňazí zmrazené alebo nedostupné v dôsledku sofistikovaného útoku cudzích mocností na bankové systémy.
Evakuačná batožina
Hoci Národná banka Slovenska zatiaľ mlčí, orgány krízového riadenia majú v manuáloch jasno. Dlhodobo pripomínajú nutnosť mať pripravenú takzvanú evakuačnú batožinu. Zoznam vecí nekončí pri trvanlivých potravinách, liekoch, vode či rádiu na batérie. Kľúčovou položkou je práve hotovosť.
Experti však upozorňujú na jeden podstatný detail, že peniaze musia byť v malých nominálnych hodnotách. Dôvod je prozaický a v krízovej situácii často prehliadaný. Ak vypadne elektrina a nefungujú registračné pokladne, obchodník vám nebude mať ako vydať z päťdesiatky alebo stovky. Bez drobných peňazí sa tak aj solventný človek môže ocitnúť v situácii, keď si nekúpi ani bochník chleba.
