Svet sociálnych sietí stojí na prahu možno najväčšieho právneho zemetrasenia vo svojej histórii. V Los Angeles sa začal súdny proces, ktorý nemá obdobu. Na jednej strane stojí armáda právnikov zastupujúcich najbohatšie firmy sveta, na strane druhej 19-ročná dievčina vystupujúca pod pseudonymom „KGM“.
Ako informuje portál Živé.sk, mladá žena sa rozhodla pre odvážny krok a žaluje technologických gigantov za to, že jej zámerne zničili detstvo a dospievanie. Tvrdí, že toxické prostredie online platforiem u nej vyvolalo ťažkú závislosť, depresie a samovražedné myšlienky, pričom tieto následky neboli náhodné, ale výsledkom chladnokrvného kalkulu firiem.
Dizajn navrhnutý pre závislosť
Jadrom žaloby nie je len tvrdenie, že dievča trávilo na internete priveľa času. Právny tím žalobkyne útočí na samotnú podstatu biznis modelu spoločností ako Meta (Facebook, Instagram) či Google (YouTube). Obžaloba tvrdí, že tieto korporácie vedome a cielene dizajnovali svoje produkty tak, aby boli psychologicky návykové, obzvlášť pre zraniteľnú detskú psychiku.
Algoritmy, ktoré neustále podsúvajú nový obsah, systém notifikácií či „nekonečné scrollovanie“ sú podľa žaloby mechanizmy vytvorené na maximalizáciu času stráveného pred obrazovkou, a teda na maximalizáciu ziskov z reklamy. Žalobkyňa, u ktorej sa problémy začali prejavovať už v detstve, argumentuje, že nemala šancu brániť sa proti týmto sofistikovaným psychologickým pasciam, čo viedlo k vážnemu poškodeniu jej duševného zdravia.
TikTok a Snapchat radšej vycúvali
Súdny proces sa mal pôvodne týkať širšieho spektra firiem, no tesne pred úvodným hvizdom sa pole žalovaných preriedilo. Spoločnosť Snap, prevádzkovateľ Snapchatu, uzavrela s „KGM“ dohodu o urovnaní už minulý týždeň. Ešte prekvapivejší bol krok čínskeho giganta ByteDance, vlastníka TikToku, ktorý pristúpil na dohodu doslova v hodine dvanástej, tesne pred začiatkom procesu.
Detaily týchto finančných vyrovnaní ostávajú utajené, no analytici tento krok čítajú jasne. Firmy sa obávali verejného prepierania svojich interných postupov pred porotou a radšej zvolili cestu menšieho odporu. Na lavici obžalovaných tak zostali osamotení giganti Meta a Google, ktorí sú odhodlaní svoj postup obhájiť súdnou cestou.
Zuckerberg ako kľúčový svedok
Proces na Najvyššom súde v Los Angeles bude trvať odhadom šesť až osem týždňov a sľubuje mimoriadne divadlo. Očakáva sa, že na lavicu svedkov sa posadí aj samotný zakladateľ Facebooku a šéf Meta, Mark Zuckerberg. Jeho výpoveď bude kľúčovým momentom, kedy bude musieť pod prísahou vysvetľovať, či a do akej miery si bola firma vedomá škodlivosti svojich platforiem pre mladistvých.
Pôjde o prvý prípad svojho druhu, kedy budú špičky technologického sektora čeliť porote v spore o ublíženie na zdraví spôsobené digitálnym produktom. Výber poroty, ktorý práve prebieha, je preto mimoriadne citlivý, keďže nájsť nezaujatých ľudí v dobe, kedy sociálne siete používa takmer každý, je nadľudská úloha.
Hra o budúcnosť internetu
Tento prípad sledujú právnici po celom svete so zatajeným dychom. Nejde totiž len o osud jednej tínedžerky. V zálohe čaká viac ako tisíc ďalších podobných žalôb, pre ktoré bude tento verdikt slúžiť ako precedens. Ak súd uzná, že sociálne siete nesú zodpovednosť za psychické problémy svojich používateľov, môže to spustiť lavínu odškodnení, ktorá by finančne otriasla aj tými najväčšími hráčmi.
Ešte zásadnejším dôsledkom by však mohol byť tlak na kompletnú zmenu fungovania platforiem, zavedenie prísnejších vekových kontrol či odstránenie návykových prvkov.
Obrana firiem je však postavená na tvrdení, že duševné zdravie je komplexný problém, ktorý nemožno zredukovať len na používanie aplikácií. Meta vo svojom stanovisku varuje pred zjednodušovaním a tvrdí, že neexistujú jednoznačné vedecké dôkazy o kauzalite medzi sociálnymi sieťami a psychickými chorobami.
Firmy sa budú snažiť dokázať, že problémy žalobkyne sú výsledkom súhry viacerých faktorov a individuálnej predispozície, za ktoré technológia nenesie vinu.
Je mladá žena v práve?
Odpoveď na túto otázku nie je čiernobiela, pretože sa v nej stretáva osobná zodpovednosť jednotlivca s agresívnym dizajnom korporácií.
Z právneho hľadiska stojí žaloba na tenkom ľade, no z morálneho hľadiska má tínedžerka v rukách silné argumenty. Technologickí giganti roky operovali s tvrdením, že sú len neutrálnymi platformami, akýmisi digitálnymi nástenkami, a nenesú zodpovednosť za to, ako ich ľudia používajú.
Tento naratív však dostáva trhliny. Uniknuté interné dokumenty, ako napríklad tie od whistleblowerky Frances Haugenovej z Facebooku, ukázali, že firmy veľmi dobre vedeli o toxickom vplyve svojich produktov na duševné zdravie mladých dievčat, no napriek tomu uprednostnili rast a zisk.
Argument žaloby spočíva v tom, že nejde o „chybu“ používateľa, ale o „vadu produktu“. Ak si kúpite auto, ktorému zlyhajú brzdy, je na vine výrobca. Žalobkyňa tvrdí, že sociálne siete majú „pokazené brzdy“ zámerne. Algoritmy sú nastavené tak, aby využívali psychologické slabiny ľudského mozgu, a to potrebu sociálneho schválenia, strach z premeškania (FOMO) a dopamínové odmeny.
Na druhej strane, obhajoba firiem bude stáť na princípe slobodnej vôle a úlohe rodičov. Ak by súd uznal vinu platforiem, znamenalo by to, že sociálne siete by sa právne dostali na úroveň tabakového priemyslu.
Prečo je tak ťažké prestať?
Závislosť na sociálnych sieťach nutne nemusí byť prejavom slabosti charakteru, ale výsledkom presne cieleného inžinierstva. Aplikácie fungujú na princípe takzvaného variabilného systému odmien, ktorý náš mozog prirodzene vyžaduje.
Keď potiahnete prstom po obrazovke na obnovenie obsahu, neviete, čo dostanete. Môže to byť nudná správa, ale môže to byť aj lajk, vtipné video alebo správa od priateľa. Táto neistota a očakávanie uvoľňujú v mozgu dopamín, neurotransmiter spojený s potešením a motiváciou.
Mozog si veľmi rýchlo vytvorí spojenie medzi ikonou aplikácie a príjemným pocitom. Postupne sa z vedomého konania stáva podvedomý zvyk. Človek siahne po telefóne v momente nudy, stresu alebo osamelosti bez toho, aby si to uvedomil.
Algoritmy navyše presne vedia, aký obsah vás udrží prilepených k obrazovke najdlhšie, a servírujú vám ho v prúde, ktorý nemá prirodzený koniec, na rozdiel od knihy či filmu.
