Slovenská diplomacia stojí pred dôležitým rozhodnutím. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne oslovila Bratislavu s ponukou na vstup do novovzniknutej Rady mieru. Pozvánka dorazila prostredníctvom americkej ambasády už v utorok, čo potvrdil aj šéf rezortu zahraničia Juraj Blanár. Na základe informácií TASR to píše denník Pravda.
Ministerstvo momentálne celú vec analyzuje. Nejde totiž len o zdvorilostné gesto, ale o záväzok, ktorý treba preveriť z právneho hľadiska. Úradníci teraz študujú zakladajúce dokumenty a posudzujú, či je členstvo v súlade so slovenskými zákonmi a našimi existujúcimi medzinárodnými záväzkami.
V spoločnosti Orbána a šejkov
Donald Trump túto iniciatívu slávnostne spustil len pred pár dňami v švajčiarskom Davose. Do svojho „klubu“ pozval približne 60 krajín. Ak by Slovensko ponuku prijalo, ocitlo by sa v pomerne pestrofarebnej spoločnosti. Z členských štátov Európskej únie zatiaľ na ponuku kývli len Maďarsko a Bulharsko.
Zoznam signatárov dopĺňajú globálni hráči ako Argentína, Izrael či Saudská Arábia. Minister Blanár sa k iniciatíve stavia opatrne pozitívne a pripomína, že víta akúkoľvek snahu, ktorá prináša výsledky, pričom poukázal na Trumpove aktivity pri konflikte v Náhornom Karabachu alebo v Pásme Gazy.
Od Gazy k svetovému poriadku
Pôvodný zámer Rady mieru bol užší. Mala dohliadať na povojnovú obnovu zničeného Pásma Gazy. Trumpove ambície však rýchlo narástli a dnes naznačuje, že rada by mala riešiť krízy po celom svete. To však vyvoláva aj odmietavé reakcie.
Napriek tomu, že ide o mierovú iniciatívu, nie všetci ju vítajú s otvorenou náručou. Španielsky premiér Pedro Sánchez pozvánku demonštratívne odmietol. Dôvodom je fakt, že Trump do procesov nezahrnul Palestínsku samosprávu, čo podľa kritikov podkopáva snahu o vyvážené riešenie blízkovýchodného konfliktu.
Čo ak by štát súhlasil?
Prijatie pozvánky do Trumpovej Rady mieru by pre Slovensko znamenalo zásadný diplomatický obrat a silný politický signál smerom k našim európskym partnerom. Z praktického hľadiska by sa pre bežného občana síce zo dňa na deň veľa nezmenilo, no na medzinárodnej scéne by sa Bratislava jasne vymedzila voči hlavnému prúdu Európskej únie.
Keďže sú v rade zatiaľ len Maďarsko a Bulharsko, Slovensko by sa pridaním k tejto skupine zaradilo do bloku krajín, ktoré uprednostňujú bilaterálne vzťahy s Trumpovou administratívou pred jednotným európskym postupom.
Tento krok by mohol naštrbiť vzťahy s kľúčovými spojencami, ako sú Nemecko, Francúzsko či Španielsko, ktorí vnímajú Trumpove obchádzanie zavedených inštitúcií (ako OSN alebo NATO) s nevôľou.
Slovensko by riskovalo, že bude v Bruseli vnímané ako „trójsky kôň“ amerických záujmov alebo ako súčasť rebelujúcej frakcie vedenej Viktorom Orbánom. Na druhej strane by nám členstvo mohlo otvoriť dvere priamo do Oválnej pracovne. Donald Trump je známy svojou transakčnou politikou. K tým, ktorí sú lojálni, býva štedrejší napríklad v otázkach obchodu, ciel či dodávok vojenskej techniky.
Zároveň by to znamenalo legitimizáciu Trumpovho pohľadu na riešenie konfliktov, ktorý je často v rozpore s medzinárodným právom tak, ako ho vníma EÚ. Štát by sa ako člen Rady mieru musel podieľať na diskusiách o Gaze či Ukrajine podľa nôt Washingtonu, čo by mohlo byť v priamom rozpore s oficiálnymi postojmi našej diplomacie z minulosti.
