Donald Trump opäť otvoril tému Grónska. Autonómne územie Dánska sa tak znovu dostalo do centra pozornosti v súvislosti s jeho vyjadreniami. Podľa agentúry AFP prezident Spojených štátov neočakáva, že by sa európski lídri jeho zámerom výraznejšie bránili.
„Nemyslím si, že sa budú voči tomu príliš vzpierať. Musíme ho mať. Musia to mať za sebou,“ odkázal Trump na otázku, čo plánuje povedať európskym lídrom, ktorí sa už proti jeho plánom ohradili. Týmito slovami reagoval na odpor viacerých európskych predstaviteľov voči jeho zámerom v súvislosti s Grónskom.
V sobotu 17. januára Trump oznámil, že od 1. februára uvalí desaťpercentné dovozné clo na osem európskych krajín, konkrétne na Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko. Clo má platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Od 1. júna sa môže zvýšiť až na 25 percent.
Obchod ako zbraň
Trumpovo oznámenie o clách tak prepája otázku obchodu s jeho zámermi týkajúcimi sa Grónska. Zároveň sa týka viacerých významných európskych ekonomík, ktoré sa voči týmto plánom postavili.
Prečítajte si tiež
Reakcia z Paríža na seba nenechala dlho čakať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu 18. januára avizoval, že ak sa zvýšenie amerických ciel potvrdí, požiada o aktiváciu tzv. nástroja proti ekonomickému nátlaku, známeho ako ACI. Európska únia ho má v legislatíve pripravený, no doteraz ho nikdy nepoužila.
Čo je to ACI a čo dokáže
ACI umožňuje obmedziť dovoz tovarov a služieb a môže slúžiť ako legislatívny nástroj ochrany Európskej únie a jej členských krajín pred ekonomickým nátlakom zo strany štátov, ktoré sa snažia prinútiť Úniu k zmene politiky prostredníctvom obchodných obmedzení.
Lídri EÚ sa preto stretnú už vo štvrtok 22. januára na mimoriadnom samite v Bruseli, ktorý bol zvolaný v reakcii na Trumpove hrozby týkajúce sa ciel a Grónska.
