San Francisco, ktoré je považované za globálne laboratórium technologických inovácií, sa stalo svedkom situácie, ktorá pripomínala skôr scénu zo sci-fi komédie než triumf modernej techniky. Sobotňajší večer (približne o 20:00 miestneho času) poznačil rozsiahly výpadok elektrickej energie, ktorý uvrhol do tmy zhruba 30 % mesta, píše server DSL.sk.
Kým ľudskí vodiči sa v takejto situácii zvyčajne prepnú do režimu zvýšenej opatrnosti a riadia sa všeobecnými pravidlami cestnej premávky (napríklad pravidlom pravej ruky alebo systémom „kto prv príde, ten prv melie“ pri nefunkčných semaforoch), flotila autonómnych taxíkov Waymo, patriaca pod materskú firmu Google, zostala úplne paralyzovaná.
Nečakanú situáciu nezvládli
Sociálne siete a spravodajské portály ako SFGate zaplavili videá, na ktorých je vidieť desiatky bielych vozidiel, ako bezradne stoja pred tmavými križovatkami či priamo v nich, so zapnutými výstražnými smerovkami. Hoci oficiálna technická diagnóza nebola zverejnená, americké médiá sa zhodujú, že kameňom úrazu boli práve nefungujúce semafory.
Autonómny systém pravdepodobne nedokázal vyhodnotiť situáciu, kedy riadená križovatka náhle stratila svetelnú signalizáciu. Namiesto plynulého prejazdu softvér vyhodnotil situáciu ako neznámu a z bezpečnostných dôvodov prešiel do režimu „safe stop“, teda zastaviť a čakať. To však v hustej mestskej premávke spôsobilo chaos a blokádu ostatných účastníkov.
Spoločnosť Waymo bola nútená svoju službu v meste dočasne pozastaviť, pričom stále nie je úplne jasné, či museli pre zaseknuté autá poslať ľudských „záchranárov“, aby ich z križovatiek manuálne odšoférovali.

Dokážu autonómne autá pochopiť policajtov?
Za bežných okolností riadia premávku, kde nefungujú semafory, príslušníci policajného zboru. Schopnosť autonómnych vozidiel reagovať na pokyny policajta riadiaceho križovatku je však v súčasnosti považovaná za jednu z najväčších technických výziev, takzvaný „svätý grál“ plnej autonómie.
Kým semafor komunikuje s autom v binárnom jazyku (svieti/nesvieti, červená/zelená), policajt v strede križovatky je pre počítač mimoriadne komplexným vizuálnym problémom.
Kamery a LIDAR senzory vozidla síce dokážu detegovať, že v jazdnej dráhe stojí človek, no pochopiť jeho zámer je omnoho zložitejšie. Umelá inteligencia musí v reálnom čase analyzovať polohu rúk, postoj tela a dokonca aj očný kontakt, čo sú jemné nuansy, ktoré sa líšia od policajta k policajtovi a môžu byť ovplyvnené svetelnými podmienkami či reflexnou vestou.
Ako to riešia?
Väčšina súčasných systémov, vrátane tých od Waymo či Tesly, rieši túto situáciu kombináciou opatrnosti a vzdialenej podpory. Ak vozidlo rozpozná na ceste osobu v uniforme alebo neštandardnú situáciu (napríklad vypadnuté semafory), jeho primárnou reakciou je spomaliť alebo zastaviť, pretože bezpečnosť má najvyššiu prioritu.
V tom momente prichádza na rad takzvaný „Human-in-the-loop“ prístup. Auto odošle signál do operačného strediska, kde sa na kamery vozidla pozrie ľudský operátor. Ten vyhodnotí gesto policajta a na diaľku pošle autu príkaz „môžeš ísť“ alebo „stoj“. Práve tento hybridný systém je pravdepodobným dôvodom kolapsu v San Franciscu. Pri masívnom výpadku prúdu bolo zmätených áut jednoducho priveľa a operátori nestíhali reagovať na každé jedno vozidlo individuálne, čo viedlo k ich hromadnému „zamrznutiu“.

Vývojári však intenzívne pracujú na tom, aby autá zvládali tieto situácie samostatne pomocou neurónových sietí trénovaných na miliónoch videí s dopravnými policajtmi. Softvér sa učí rozoznávať kľúčové body na tele policajta (ramená, lakte, dlane) a priraďovať im konkrétny význam v kontexte cestnej premávky. Napriek pokroku je to však stále oblasť, kde má ľudský mozog navrch.
Gesto „poďte, poďte“ sa môže vizuálne podobať na hroziace mávanie rukou a pre počítač je riskantné urobiť chybu. Preto aj tie najpokročilejšie robotické taxíky v súčasnosti pri stretnutí s policajtom radšej zvolia defenzívnu stratégiu a čakajú, kým si situáciu neoveria, čo, ako sme videli, môže paradoxne viesť k zablokovaniu dopravy.

