Slovenskí živnostníci a iné fyzické osoby – podnikatelia sa dočkali pozitívnej zmeny v daňovej oblasti. S účinnosťou od 1. januára 2026 novela zákona o dani z finančných transakcií (ZDFT) definitívne ruší povinnosť platenia tejto dane pre túto skupinu daňovníkov. Ide o významný krok, ktorý zníži administratívne aj finančné zaťaženie malých podnikateľov.
Hoci nová legislatíva oslobodzuje živnostníkov od tejto povinnosti od nového roka, v praxi ešte dôjde k jednému poslednému zúčtovaniu. Daňovníci budú naposledy platiť daň za transakcie realizované v decembri 2025. Informuje o tom priamo Finančná správa.
Pozor na januárové sťahovanie peňazí
Podnikatelia by nemali byť prekvapení, ak im banka stiahne peniaze na túto daň aj na začiatku roka 2026. Hoci povinnosť zaniká k prvému januáru, zákon stanovuje, že banky ako platitelia dane musia vysporiadať záväzky za december. Spôsob výberu sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej banky.
Niektoré finančné inštitúcie môžu daň zinkasovať ešte v priebehu decembra, iné tak urobia až v januári 2026. Banka má následne povinnosť odviesť vybratú sumu štátu a podať oznámenie o výške dane najneskôr do konca januára 2026. Zrušenie dane teda neznamená okamžité zastavenie platieb za minulé obdobie, ale ukončenie nabiehania nových daňových povinností od nového roka.
Voľnejšie ruky pri účtoch
Dôležitou súčasťou zmeny je aj úprava pravidiel týkajúcich sa samotných bankových účtov. Od 1. januára 2026 zákon o dani z finančných transakcií prestáva regulovať, limitovať či prikazovať existenciu takzvaného transakčného účtu u fyzickej osoby – podnikateľa.
To v praxi znamená návrat k menšej regulácii v tejto oblasti. Konkrétny technický postup pri poslednom výbere dane nie je v zákone striktne unifikovaný. Môže prebehnúť v čase realizácie transakcie, v intervaloch alebo iným dohodnutým spôsobom. Finančná správa preto odporúča, aby si podnikatelia vo svojej banke individuálne overili, ako sa zmenia podmienky vedenia ich účtov a poplatková politika po zrušení tejto dane.
Čo s transakčným účtom?
S účinnosťou novely zákona, ktorá od 1. januára 2026 ruší daň z finančných transakcií pre fyzické osoby – podnikateľov, zaniká aj legislatívny tlak na existenciu osobitného transakčného účtu podľa tohto konkrétneho zákona. Keďže štát už nebude potrebovať tento špecifický nástroj na automatické strhávanie dane z každého prevodu, zákon o dani z finančných transakcií prestáva regulovať či prikazovať živnostníkom, aby takýto účet mali.
Z čisto legislatívneho pohľadu na základe tohto zákona tak prekážka padá a podnikateľovi už nebude hroziť pokuta od štátu za to, že transakčný účet podľa pravidiel ZDFT nemá zriadený. Teoreticky sa tak otvára cesta k návratu do stavu, kedy legislatíva striktne neprikazovala oddelenie súkromných a firemných peňazí na dva rôzne účty, hoci to účtovníci vždy vrelo odporúčali.
Hoci štátna regulácia poľaví, podnikatelia by nemali zabúdať na druhú stranu mince, ktorou je vzťah s bankou. Väčšina slovenských bánk má totiž vo svojich obchodných podmienkach jasne stanovené pravidlá pre používanie bežných osobných účtov. Tieto balíky služieb sú spravidla cenovo zvýhodnené alebo zadarmo práve preto, že sú určené na osobnú spotrebu občana, nie na podnikanie.
Ak banka na základe pohybov na účte, napríklad pravidelných platieb od klientov alebo úhrad faktúr, vyhodnotí, že súkromný účet je využívaný na podnikateľskú činnosť, môže to považovať za porušenie zmluvných podmienok. V takom prípade hrozí, že banka vyzve klienta na prechod na drahší podnikateľský účet, alebo mu v krajnom prípade môže účet vypovedať. Sloboda od štátu teda neznamená automaticky slobodu od pravidiel banky.
Ďalším, a možno ešte závažnejším dôvodom, prečo si ponechanie oddeleného účtu dobre rozmyslieť, je strata súkromia a komplikácie pri účtovníctve. Ak sa rozhodnete „zmiešať“ podnikateľské príjmy s rodinnými výdavkami na jednom súkromnom účte, v prípade daňovej kontroly musíte kontrolórom sprístupniť kompletný výpis z tohto účtu. Daňový úrad tak neuvidí len vaše faktúry, ale získa detailný prehľad o celom vašom súkromnom živote: od toho, kde nakupujete potraviny a lieky, až po to, kam chodíte na dovolenky alebo koľko míňate na zábavu.
Navyše, dokazovanie, ktorý výdavok bol daňový a ktorý súkromný, je v takomto „guláši“ transakcií administratívne náročné a zvyšuje riziko chýb či neuznania nákladov zo strany daniarov. Hoci teda zákonná povinnosť zaniká, oddelený účet ostáva pre väčšinu podnikateľov rozumnou voľbou z hľadiska prehľadnosti a ochrany súkromia.
