Slovenské domácnosti a podnikatelia sa musia pripraviť na náročný rok 2026. Vláda v snahe ozdraviť verejné financie a znížiť deficit štátneho rozpočtu schválila balíček konsolidačných opatrení, ktorý sa výrazne dotkne peňaženiek bežných ľudí. Namiesto šetrenia na strane štátu sa bremeno prenáša na daňových poplatníkov.
Cieľom je vybrať od obyvateľov a firiem o 1,4 miliardy eur viac. Najvýraznejšie zmeny pocítia živnostníci, ľudia s vyššími príjmami a majitelia nehnuteľností či áut. Prehľad očakávaných zmien spracovala spoločnosť OVB.
Živnostníci pod obrovským tlakom
Najtvrdšiu ranu uštedrí konsolidácia malým podnikateľom a živnostníkom (SZČO). Od januára 2026 sa zásadne mení výpočet odvodov. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie stúpne z doterajších 50 % na 60 % priemernej mzdy. V reči čísel to znamená, že minimálne sociálne odvody narastú o viac ako 66 eur mesačne. Keď k tomu pripočítame aj zvýšenie zdravotných odvodov, bežný živnostník zaplatí štátu ročne o 1 357 eur viac než doteraz.
Zlá správa prichádza aj pre tých, ktorí majú živnosť len ako „bokovku“ s nízkymi príjmami. Zavádzajú sa takzvané mikroodvody, čo znamená, že aj títo podnikatelia, ktorí doteraz neplatili takmer nič, budú musieť mesačne odvádzať sumu presahujúcu 130 eur.
Pre mnohých tak môže stratiť drobné podnikanie zmysel. Jediným pozitívom je, že na poslednú chvíľu sa pre živnostníkov zrušila plánovaná transakčná daň a povinnosť viesť podnikateľský účet. Tieto bremená ostávajú len na pleciach firiem (s.r.o., a.s.).
Vyššie dane pre bohatších a drahšie poistky pre všetkých
Zmeny sa dotknú aj zamestnancov a investorov cez úpravu dane z príjmu. Štát zavádza progresívne zdanenie s viacerými sadzbami. Kým príjmy do 44-tisíc eur ročne ostanú zdanené 19 percentami, všetko nad túto sumu bude podliehať vyššej dani. Postupne 25 %, 30 % až po 35 % pre ľudí s príjmom nad 75-tisíc eur.
Plošné zdražovanie čaká oblasť poistenia. Daň z neživotného poistenia sa zvyšuje z 8 na 10 percent. V praxi to znamená, že poisťovne budú musieť premietnuť túto daň, spolu s infláciou a rastúcimi nákladmi na opravy, do koncových cien. Očakáva sa, že Povinné zmluvné poistenie (PZP) zdražie minimálne o 10 %, no priplatíme si aj za poistenie bytov, domov či havarijné poistenie. Výnimkou ostáva životné poistenie, ktorého sa daň netýka.
Ako chrániť svoje peniaze?
V prostredí rastúcich nákladov odborníci radia urobiť si dôkladný finančný audit. Pri hypotékach síce existuje šanca na mierny pokles úrokov (ak sa Slovensko stane pre investorov dôveryhodnejším dlžníkom), no banky môžu byť pri schvaľovaní úverov prísnejšie. Kľúčom k prežitiu konsolidácie bude optimalizácia.
Odporúča sa skontrolovať staré poistné zmluvy, zbaviť sa zbytočných poplatkov v bankách a v prípade investícií využívať ETF fondy, ktoré sú po roku oslobodené od dane. Pre živnostníkov bude nevyhnutné prepočítať si, či sa im podnikanie v súčasnej forme ešte oplatí, alebo či nie je čas na zmenu stratégie.
A čo energopomoc?
Ako-tak dobrou správou je, že veľkú časť Slovákov v budúcom roku štát odbremení aspoň od rastúcich cien energií, a to formou “adresnej” energopomoci.
Na druhú stranu, aktuálna situácia je poznačená značným chaosom a technickými problémami, ktoré sa naplno prejavili po spustení overovacieho portálu energopomoc.sk na začiatku decembra. Hoci mal tento digitálny nástroj priniesť domácnostiam rýchlu odpoveď na to, či získajú štátnu podporu v roku 2026, realita je taká, že systém mnohých oprávnených žiadateľov, vrátane rodín s deťmi či dôchodcov, chybne vyhodnotil ako neoprávnených.
Hlavným dôvodom tohto zlyhania je nekompletnosť dát v štátnych registroch, z ktorých automatizovaný systém čerpá informácie pre výpočet bonity domácnosti.
Vláda a ministerstvo hospodárstva na vzniknutú situáciu reagovali priznaním, že ide o „pilotnú prevádzku“, ktorá má svoje muchy. Rezort potvrdil, že v systéme stále chýbajú kľúčové údaje, a preto výsledky, ktoré občania vidia dnes, nemusia byť definitívne. Práve preto úradníci vyzývajú k trpezlivosti a odporúčajú s podávaním oficiálnych námietok ešte chvíľu počkať, ideálne do druhej polovice decembra.
Predpokladá sa totiž, že po doplnení chýbajúcich dát sa mnohé „zamietnuté“ žiadosti v systéme automaticky zmenia na schválené bez toho, aby občan musel behať po úradoch.
Oficiálne má nárok každý, kto spĺňa kritérium bonity, čo je v podstate skóre, ktoré vyjadruje, či si daná rodina alebo jednotlivec dokáže zaplatiť energie z vlastného vrecka. Štát sčítava čisté príjmy všetkých členov žijúcich v spoločnej domácnosti, teda výplaty, dôchodky, ale aj iné sociálne dávky.
Od tejto sumy sa následne odpočítava životné minimum pre každú osobu (pričom suma pre prvého dospelého, ďalšieho dospelého a dieťa je odlišná) a zohľadňujú sa aj špecifické koeficienty, napríklad ak ide o rodinu s ťažko zdravotne postihnutým členom.
