Mnohí živnostníci majú pocit, že pri sociálnych odvodoch nemôže vzniknúť preplatok. Dôvod je jednoduchý. Sociálna poisťovňa nerobí ročné zúčtovanie tak, ako ho poznáme pri daniach. Prax však ukazuje, že zaplatiť viac, než treba, nie je nič výnimočné. Najčastejšie sa to stáva počas práceneschopnosti alebo pri nesprávne určenej výške odvodov. A hoci ide o peniaze zaplatené bez právneho dôvodu, automatický návrat na účet nie je vždy samozrejmosťou. Téme sa venoval portál Peniaze.sk.
Kedy vzniká preplatok v Sociálnej poisťovni
Preplatok vzniká najmä vtedy, keď živnostník uhradí mesačné poistné vo vyššej sume, než mu ukladá zákon. Typickým príkladom je obdobie poberania nemocenských dávok. Počas práceneschopnosti (PN) totiž v určitých prípadoch sociálne odvody vôbec poistenec neplatí, prípadne len v zníženej (alikvotnej) výške.
Ak je poistenec práceneschopný celý kalendárny mesiac, povinnosť platiť sociálne odvody za toto obdobie zaniká úplne. Pri PN, ktorá trvá len časť mesiaca, sa poistné počíta pomerne. Práve tu často dochádza k chybám. Podnikatelia zaplatia celú sumu automaticky, hoci mali odviesť menej. Výsledkom je preplatok, ktorý poisťovni nepatrí.
Ako si vypočítať odvody pri PN
Pri čiastočnej práceneschopnosti sa vychádza z bežného vymeriavacieho základu živnostníka. Ten sa najskôr rozpočíta na jednotlivé dni v mesiaci a následne sa zohľadní počet dní, za ktoré má povinnosť odvody zaplatiť. Z takto upraveného základu sa vypočíta poistné sadzbou 33,15 percenta.
Ak bol podnikateľ PN celý mesiac, suma je nulová. Práve v týchto prípadoch sa často stáva, že živnostník odošle platbu zo zvyku alebo na základe trvalého príkazu. Ako sme už naznačili, v takomto prípade ale živnostníkovi nevzniká žiadna povinnosť.
Obráťte sa priamo na Sociálnu poisťovňu
Ak si nie ste istí výpočtom, nemusíte sa doň púšťať sami. Stačí kontaktovať Sociálnu poisťovňu. Telefonicky alebo e-mailom a požiadať o prepočet poistného. Uvediete obdobie PN a pobočka podľa miesta podnikania vám oznámi presnú sumu aj dátum splatnosti. Tento postup využíva mnoho živnostníkov, ktorí sa chcú vyhnúť chybám.
Vrátenie peňazí má svoje pravidlá
Preplatok môže poisťovňa vrátiť dvoma spôsobmi. Buď ho poisťovňa odhalí sama pri kontrole platieb, alebo o jeho vrátenie požiada poistenec písomne. Peniaze sa však vracajú len vtedy, ak preplatok presiahne sumu päť eur.
Žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje ako meno, adresu, rodné číslo alebo variabilný symbol. Rovnako tak informáciu, či chcete peniaze poslať na účet alebo poštovým poukazom. Ak poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy, má na vrátenie dva mesiace. Pri žiadosti zo strany živnostníka je lehota 30 dní. Po desiatich rokoch sa však nárok na preplatok môže premlčať.
Preplatok verzus dlh: pozor na systém
Treba počítať s tým, že Sociálna poisťovňa oficiálne nepracuje s pojmami preplatok a nedoplatok tak, ako ich poznáme z daní. Ak nezaplatíte poistné presne podľa predpisu alebo ho uhradíte po termíne, systém vás automaticky eviduje ako dlžníka. Odvody sa platia spätne do 8. dňa v mesiaci a každé omeškanie môže spôsobiť problém.
Ak zaplatíte po termíne, suma sa priradí k ďalšiemu mesiacu a v evidencii vznikne dlh. Ten sa navyšuje o penále a môže vás dostať aj na verejný zoznam dlžníkov.
Dlh aj preplatok zároveň
Môže sa stať, že máte voči poisťovni súčasne preplatok aj nedoplatok. V takom prípade peniaze späť nedostanete. Sociálna poisťovňa preplatok automaticky použije na zápočet dlhu. Ak napríklad dlhujete 50 eur a evidovaný preplatok je 10 eur, dlh sa zníži na 40 eur a žiadna suma vám na účet nepríde.
Aj preto sa oplatí sledovať svoje platby, napríklad cez Elektronický účet poistenca alebo mobilnú aplikáciu. Vďaka týmto nástrojom máte v odvodoch jasno skôr, než sa z preplatku stane len tichá záplata na dlh.
