Napriek už potvrdenej tvrdej konsolidácii verejných financií má štát v budúcom roku minúť na mzdy svojich zamestnancov 16 miliárd eur. Oproti aktuálnemu roku to predstavuje nárast o 0,9 miliardy eur. Tieto čísla zverejnil pred pár dňami Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), informujú Aktuality.sk.
Správa vyvolala okamžité negatívne reakcie verejnosti, pričom mnohé komentáre na sociálnych sieťach označovali situáciu za „zlý vtip“ a obviňovali vládu z rozdávania v snahe získať si voličov, zatiaľ čo občanov čakajú škrty.
Kritikou nešetril ani analytik INESS Radovan Ďurana, podľa ktorého sú tieto čísla v príkrom rozpore s rétorikou o šetrení. Upozornil, že zatiaľ čo sa hovorí o škrtaní, v mnohých kapitolách rozpočtu vidno nárasty.
Rezort obrany popiera nárast
Najväčším skokanom v rebríčku sa stalo ministerstvo obrany. Kým tento rok malo na mzdy vyčlenených vyše 496,4 milióna eur, budúci rok sa počíta s výdavkami vo výške takmer 592,8 milióna eur, čo je nárast o 19,4 percenta.
Práve k rezortu obrany bol analytik Ďurana najviac kritický, a to pre absolútnu absenciu transparentnosti. Pred pár dňami konštatoval, že hoci niektoré inštitúcie môžu navýšenie potrebovať, vláda by to mala jasne vysvetliť. V rozpočte však podľa neho nie je o takmer 20-percentnom zvyšovaní miezd na obrane ani slovo.
Hovorca ministerstva obrany Michal Bachratý na otázky reagoval tvrdením, že v rozpočtovom roku 2026 k žiadnemu navýšeniu mzdových výdavkov v ich kapitole nedochádza. Podľa neho je výška rozpočtovaných výdavkov na rok 2026 na rovnakej úrovni, ako je očakávaná skutočnosť v roku 2025. Radovan Ďurana však kontroval, že rezort financií ani portál rozpocet.sk takéto informácie o upravenom rozpočte na rok 2025 nezverejnili.
Hradia to zdroje EÚ
Na druhom mieste sa s nárastom o 17,3 percenta umiestnil Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy Petra Kmeca. Rozpočet na mzdy tam stúpne z takmer 6,78 milióna eur na takmer 8 miliónov eur.
Odbor komunikácie úradu ozrejmil, že tento nárast nesúvisí so zvyšovaním platov úradníkov. Dôvodom má byť dočasné posilnenie odborných kapacít na projektoch Plánu obnovy. Úrad zdôraznil, že tieto výdavky sú plne hradené z európskych zdrojov, a teda nezaťažujú štátny rozpočet.
Vyrovnanie platových rozdielov
Výdavky na mzdy v Kancelárii Najvyššieho súdu SR majú vzrásť o 16,1 percenta, z tohtoročných 10,7 milióna eur na takmer 12,5 milióna eur v budúcom roku.
Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová však uviedla, že sa nechystá žiadne plošné zvyšovanie platov ani prijímanie nových zamestnancov. Naopak, mzdy a platové triedy zamestnancov sú podľa nej zmrazené už od roku 2023.
Nárast v rozpočte vysvetlila dvoma faktormi. Prvým je zákonom stanovené každoročné zvyšovanie platov sudcov, ktoré tvorí približne 55 percent celkových mzdových nákladov kancelárie. Druhým dôvodom je opatrenie ministerstva financií, ktoré od 1. júla 2025 uvoľnilo prostriedky na stabilizáciu zamestnancov súdu. Tým sa má odstrániť platový nepomer voči ostatným súdom, ktorých zamestnanci mali tieto prostriedky priznané už od 1. januára 2025.
Rezort školstva: Dve valorizácie pre učiteľov
Rebríček top piatich uzatvára ministerstvo školstva, kde majú mzdové výdavky stúpnuť o 14,4 percenta (z 260,4 milióna na 298 miliónov eur).
Ministerstvo nárast zdôvodnilo plnením Programového vyhlásenia vlády a záväzkov voči učiteľom. Do rozpočtu sú totiž započítané hneď dve valorizácie: sedempercentné zvýšenie platov zamestnancov regionálneho školstva od septembra 2025 a ďalšia sedempercentná valorizácia od januára 2026. Rezort dodal, že rovnako boli valorizované aj platy zamestnancov verejných vysokých škôl a rozpočet sa navýšil aj vplyvom legislatívnej zmeny týkajúcej sa školských inšpektorov.
Slovenská akadémia vied nereaguje
Takmer rovnaký nárast ako Kmecov úrad, o 17 percent, čaká aj Slovenskú akadémiu vied (SAV). Jej mzdové výdavky majú stúpnuť z 3,6 milióna na viac ako 4,2 milióna eur. SAV ako jediná z piatich oslovených inštitúcií na otázky redakcie nereagovala.
Ľudia strácajú vieru
Z pohľadu bežných ľudí a niektorých analytikov, ako je Radovan Ďurana z INESS, plošný nárast mzdových výdavkov štátu o 900 miliónov eur rozhodne pôsobí mimoriadne nespravodlivo. Verejnosť vníma prebiehajúcu konsolidáciu ako obdobie uťahovania opaskov, ktoré sa prejavuje zvyšovaním daní alebo poplatkov a celkovým tlakom na rodinné rozpočty.
Keď občania vidia, že zatiaľ čo oni musia šetriť, štátny aparát si na mzdách pridáva takmer miliardu eur, vnímajú to ako príkry rozpor s rétorikou o šetrení a ako jasný signál, že konsolidácia sa nedotýka všetkých rovnako. Presne to odrážajú aj nahnevané komentáre verejnosti, ktoré poukazujú na to, že štát svojim „rozdáva“, zatiaľ čo občanov ochudobňuje.
Na druhej strane, oslovené inštitúcie tento nárast vysvetľujú dôvodmi, ktoré často nesúvisia s nejakým svojvoľným prilepšením úradníkom. Značná časť tohto 900-miliónového nárastu údajne nepredstavuje nové bonusy, ale je výsledkom záväzkov z minulosti alebo externého financovania.
Napríklad rezort školstva argumentuje, že ide o dve plánované a dlhodobo komunikované valorizácie platov učiteľov, ktoré sú záväzkom vlády na zvýšenie atraktivity povolania. Najvyšší súd tvrdí, že ide o zákonom stanovené zvyšovanie platov sudcov a o dobiehanie platového rozdielu zamestnancov súdu oproti iným súdom. Úrad pre Plán obnovy zase celý svoj nárast pripisuje projektom financovaným výlučne z európskych zdrojov, ktoré teda štátny rozpočet a konsolidáciu priamo nezaťažujú.
