Vládny konsolidačný balíček na rok 2026 sa zameriava aj na rozsiahly problém takzvaných fiktívnych živností. Prostredníctvom sprísnenia definície závislej práce a zvýšením pokút za nelegálne zamestnávanie chce štát získať do štátneho rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur. Tieto pripravované zmeny sa môžu priamo dotknúť desiatok tisíc živnostníkov, ktorí síce formálne podnikajú, no ich reálna práca má všetky znaky bežného zamestnanca.
Ľudia zarábajú, štát však nie
Fiktívna živnosť označuje situáciu, keď osoba pracuje pre jedného zamestnávateľa v podriadenosti, podľa jeho pokynov a v jeho pracovnom čase, no namiesto pracovnej zmluvy fakturuje. Dôvodom tohto systému je obrovský rozdiel v daňovo-odvodovom zaťažení. Firmy vďaka tomu ušetria na nákladoch na prácu až 35 percent.
Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a Eurostatu je tento problém na Slovensku najrozšírenejší v celej Európskej únii. Odhaduje sa, že takto funguje až 123-tisíc ľudí, najčastejšie v kľúčových sektoroch ako sú informačné technológie, stavebníctvo, doprava a zdravotníctvo.
Stratené istoty
Tento systém má vážne negatívne dopady pre štátny rozpočet aj pre samotných pracovníkov. Pre štát to predstavuje ročnú stratu na daniach a odvodoch v rozmedzí 177 až 251 miliónov eur. Zároveň dochádza ku kriveniu podnikateľského prostredia, pretože poctivé firmy, ktoré zamestnávajú ľudí riadne, nedokážu konkurovať tým, ktoré šetria na odvodoch.
Pre samotného „fiktívneho živnostníka“ to znamená stratu všetkých ochrán a benefitov Zákonníka práce – nemá nárok na platenú dovolenku, náhradu mzdy počas PN, stravné lístky ani ochranu pred neoprávnenou výpoveďou. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje na ešte vážnejšie riziko: platenie minimálnych odvodov sa týmto ľuďom v budúcnosti premietne do extrémne nízkeho starobného dôchodku, často pod hranicou minimálnej penzie.
Viac peňazí za menej ochrany
Štát chce cez sprísnenie definície závislej práce v Zákonníku práce dokázať to, aby bola pri kontrolách ľahšie preukázateľná. Zároveň sa majú zvýšiť pokuty pre firmy za nelegálne zamestnávanie. Firmám, u ktorých sa táto prax preukáže, hrozí spätné doplatenie daní a odvodov, vysoké pokuty a vylúčenie z verejných zákaziek. Odborníci očakávajú, že kontroly sa najprv zamerajú na IT sektor a ďalšie nevýrobné odvetvia.
Hoci si pracovníci uvedomujú riziká, volia túto formu najmä kvôli okamžitému finančnému benefitu. Pre zamestnávateľa je systém extrémne výhodný, pretože mu okrem úspory 35 % nákladov na odvody dáva aj maximálnu flexibilitu: nemusí platiť stravné, odstupné, náhradu mzdy počas PN a spoluprácu môže ukončiť prakticky zo dňa na deň.
Zamestnávateľ často časť ušetrených peňazí prenesie do vyššej sumy na faktúre pre živnostníka. Aj keď si z tejto sumy živnostník musí sám zaplatiť minimálne odvody, v konečnom dôsledku mu na účte často zostane vyššia čistá suma, ako keby bol zamestnaný na bežnú pracovnú zmluvu.
Pre mnohých je vidina niekoľkých stoviek eur mesačne navyše silnejšia ako obavy z budúcnosti, alebo je to v danom odvetví (ako je IT) jediná možnosť, ako prácu získať. Celý systém je tak obchodom, pri ktorom pracovník vymieňa svoju dlhodobú sociálnu a právnu ochranu za okamžitý vyšší príjem, pričom mu túto podmienku často kladie zamestnávateľ.
