Hoci sa vládni politici snažia vykresliť pozitívny obraz ekonomiky poukazovaním na plné parkoviská pred nákupnými centrami či lacnejšie potraviny, realita, ktorú ľudia cítia vo svojich peňaženkách, je odlišná. Potvrdzujú to aj tvrdé dáta. Slovensko dobieha vyspelé krajiny Európskej únie oveľa rýchlejšie cenami, než reálnou životnou úrovňou alebo platmi, informuje Denník N.
Podľa najnovších údajov dosiahla cenová úroveň vlani takmer 81 % priemeru EÚ, no HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bol len 74,5 %. Príjmy domácností zaostávali ešte viac, na úrovni približne 73 % európskeho priemeru. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) to v novom blogu zhrnuli konštatovaním, že žijeme s cenami blížiacimi sa rakúskym, ale s výrazne tenšou peňaženkou.
Tatranský tiger je minulosťou
Slovensko zažívalo po roku 2000 obdobie rýchleho približovania sa k životnej úrovni Západu, no po roku 2015 sa toto dobiehanie takmer úplne zastavilo. Ekonómovia centrálnej banky upozorňujú, že z „Tatranského tigra“ sme sa zosunuli na chvost Vyšehradskej štvorky (V4).
Dôvodom je uviaznutie v takzvanej pasci stredného príjmu. Krajina sa ocitla v bode, keď je už príliš drahá na to, aby mohla konkurovať lacnou pracovnou silou, no zároveň jej chýbajú inovácie a technologická pokročilosť, aby mohla súperiť s najvyspelejšími ekonomikami. Analytici NBS tento stav prirovnávajú k bežcovi, ktorý si namiesto tenisiek obul ťažké topánky a teraz už len ťahá nohy za sebou.
Problémom je nízka produktivita
Hlavnou príčinou tohto zaostávania je dramatické spomalenie rastu produktivity práce, ktorá bola hlavným motorom rastu pred finančnou krízou v roku 2008. Produktivita zjednodušene vyjadruje, koľko hodnoty dokáže ekonomika vytvoriť za jednu odpracovanú hodinu. Čím je vyššia, tým vyššie môžu byť mzdy a celkový štandard.
Kým na začiatku tisícročia prispievala produktivita k rastu HDP na obyvateľa približne štyrmi percentuálnymi bodmi ročne, v posledných rokoch je to len o 0,25 %. Zvyšovanie produktivity je pritom absolútne kľúčové, najmä tvárou v tvár starnúcemu obyvateľstvu a budúcemu úbytku pracovníkov.
Čo sa s tým dá robiť?
Ak chce Slovensko dobehnúť vyspelé štáty aj susedov, potrebuje podľa NBS úplne „nové bežecké vybavenie“ – teda hlboké štrukturálne reformy. Medzi kľúčové patrí investícia do kvalitného školstva a inovácií, ktoré podporia tvorbu vyššej pridanej hodnoty. Nevyhnutné sú tiež pružné a efektívne verejné inštitúcie, zlepšenie zdravotníctva, ktoré udrží ľudí dlhšie aktívnych, a podnikateľské prostredie podporujúce rast domácich firiem.
Analytici uzatvárajú, že hoci maratón ešte nie je prehraný, Slovensko otáľaním stráca čas. Ak sa tempo nezmení, hrozí, že pasca stredného príjmu sa stane trvalou realitou – krajinou, kde sú ceny takmer západné, no platy zostanú východné.
Pozícia konsolidácie verejných financií
Možno si myslíte, že aktuálne vyhliadky slovenskej ekonomiky v súvislosti s krízou produktivity zhoršuje aj prebiehajúca konsolidácia verejných financií. Je to pravda, no nie v plnom rozsahu.
Súčasná konsolidácia sa zameriava výlučne na jednu vec – snaží sa rýchlo znížiť deficit, aby odvrátila hrozbu prudkého nárastu dlhu a straty dôvery finančných trhov. Robí to však najmä zvyšovaním daní a odvodov, čo je síce rýchly spôsob, ako získať príjmy do rozpočtu, ale zároveň to priamo podkopáva riešenie toho druhého, dlhodobého problému.
Tu nastáva rozpor. Na únik z pasce stredného príjmu (a teda na dosiahnutie „západných platov“) potrebujeme presný opak toho, čo sa deje: potrebujeme investície do kvalitného školstva a inovácií, lepšie a efektívnejšie verejné inštitúcie a lepšie podnikateľské prostredie, aby mohli rásť domáce firmy. Súčasná konsolidácia však robí pravý opak – zvyšuje daňové zaťaženie firiem a občanov, čím znižuje ich schopnosť investovať a inovovať.
Ak vláda v rámci šetrenia (konsolidácie) zároveň škrtá rozpočty pre vedu, výskum, modernizáciu školstva alebo digitalizáciu (čo sú presne tie „štrukturálne reformy“, ktoré NBS požaduje), tak potom je takáto konsolidácia v priamom rozpore s tým, čo krajina dlhodobo potrebuje.
Slovensko potrebuje akútne „zaplatiť účty“, aby neskrachovalo, no zároveň potrebuje „investovať do svojho vzdelania a zručností“, aby si v budúcnosti dokázalo zarobiť viac. Súčasná vláda sa rozhodla zaplatiť účty tým, že si vezme peniaze určené na vzdelanie. Krátkodobo sa tým síce zachráni pred bankrotom, ale dlhodobo sa tým odsúdi na to, že zostane „chudobná“ a uviaznutá v pasci stredného príjmu s východnými platmi a západnými cenami.
Čo presne je pasca stredného príjmu?
„Pasca stredného príjmu“ je veľmi presný a často používaný ekonomický pojem, ktorý opisuje situáciu, v ktorej sa štát po rokoch rýchleho rastu zasekne a nedokáže sa posunúť z kategórie „stredne rozvinutých“ krajín (ako je Slovensko, Česko, Poľsko) do kategórie „vysoko rozvinutých“ krajín (ako Rakúsko, Nemecko či Švajčiarsko).
Dá sa povedať, že proces prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze, respektíve fáze rýchleho rastu, chudobná krajina objaví svoju hlavnú konkurenčnú výhodu: nízke náklady na pracovnú silu. Vďaka tomu sa stane extrémne atraktívnou pre zahraničných investorov. Do krajiny začnú prúdiť miliardy vo forme investícií do výstavby nových tovární, montážnych liniek a výrobných závodov (na Slovensku typicky automobilky a ich dodávatelia).
Tento model je v prvej fáze mimoriadne úspešný. Rýchlo znižuje nezamestnanosť, presúva ľudí z menej produktívneho poľnohospodárstva do priemyslu a celkovo prudko zvyšuje HDP a životnú úroveň. Krajina zažíva ekonomický boom, platy rastú a dobieha bohatších susedov.
Po 15 alebo 20 rokoch tohto úspešného rastu sa však stane niekoľko vecí naraz – stúpnu mzdy aj ceny, dochádza k strate konkurenčnej výhody a inovácie začínajú zaostávať.
V dôsledku rastu ekonomiky a nedostatku ľudí stúpnu platy natoľko, že krajina už prestáva byť lacná. Zahraniční investori hľadajúci už len lacnú montáž tak začnú krajinu opúšťať a presúvajú svoje investície do ešte lacnejších krajín (napr. do Rumunska, Srbska, Vietnamu alebo Afriky). Už je teda príliš drahá na to, aby konkurovala lacnou prácou, ale zároveň ešte nie je dostatočne inovatívna, vzdelaná a technologicky vyspelá na to, aby mohla konkurovať tým najbohatším štátom vo výskume, vývoji, špičkových technológiách a službách s vysokou pridanou hodnotou
