Ceny potravín na Slovensku zaznamenali v poslednom období dramatický nárast. Za uplynulých päť rokov stúpli až o polovicu. O tom, kto je za toto zdražovanie zodpovedný a ako situáciu vnímajú obchodné reťazce, hovoril v relácii TN live predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič, upozorňujú tvnoviny.sk.
Hneď v úvode zdôraznil, že ceny potravín v skutočnosti neurčujú obchodné reťazce a rovnako nad nimi nemajú plnú moc ani poľnohospodári či potravinári. Krajčovič poznamenal, že ceny sa vyvíjajú čisto na základe trhových princípov.
Podľa jeho slov nejde o lokálny slovenský problém, ale o širší, európsky fenomén, ktorý odštartovala energetická kríza pred piatimi rokmi. Poukázal tiež na dáta Eurostatu za posledných desať rokov. Z nich vyplýva, že Slovensko v rámci krajín V4 nedopadlo v inflácii potravín vôbec najhoršie. Podľa Krajčoviča mala za toto obdobie nižšiu infláciu už len Česká republika.
Vysoké ceny potravín, alebo nízke mzdy?
Podľa predsedu SAMO čelíme úplne inému problému, než sú samotné ceny. Podotkol, že to, čo Slovensko zásadne odlišuje od okolitých štátov, nie sú ani tak ceny potravín, ako predovšetkým veľmi nízke príjmy obyvateľstva.
Svoje tvrdenie, že ľudia situáciu pociťujú negatívne, podporil aj aktuálnymi číslami. V šiestich z ôsmich mesiacov tohto roka zaznamenal maloobchodný trh prepad. Krajčovič dodal, že tržby obchodníkov nerástli ani tak rýchlo ako inflácia, čo je jasným signálom toho, že ľudia sú nútení výrazne šetriť.
Čierny scenár načrtla aj NBS
Smutným faktom je, že nízke mzdy, respektíve pomalý rast miezd, potvrdzuje aj Národná banka Slovenska (NBS). Zatiaľ čo platy rastú extrémne pomaly, ceny sú u nás v mnohých prípadoch porovnateľné so západnými, vyspelejšími (a bohatšími) krajinami.
Podľa najnovších údajov dosiahla cenová úroveň vlani takmer 81 % priemeru EÚ, no HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bol len 74,5 %. Príjmy domácností zaostávali ešte viac, na úrovni približne 73 % európskeho priemeru. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) to v novom blogu zhrnuli konštatovaním, že žijeme s cenami blížiacimi sa rakúskym, ale s výrazne tenšou peňaženkou.
Dôvodom (alebo aspoň jedným z nich) je uviaznutie v takzvanej pasci stredného príjmu. Krajina sa ocitla v bode, keď je už príliš drahá na to, aby mohla konkurovať lacnou pracovnou silou, no zároveň jej chýbajú inovácie a technologická pokročilosť, aby mohla súperiť s najvyspelejšími ekonomikami. Analytici NBS tento stav prirovnávajú k bežcovi, ktorý si namiesto tenisiek obul ťažké topánky a teraz už len ťahá nohy za sebou.
Pasca stredného príjmu“ je veľmi presný a často používaný ekonomický pojem, ktorý opisuje situáciu, v ktorej sa štát po rokoch rýchleho rastu zasekne a nedokáže sa posunúť z kategórie „stredne rozvinutých“ krajín (ako je Slovensko, Česko, Poľsko) do kategórie „vysoko rozvinutých“ krajín (ako Rakúsko, Nemecko či Švajčiarsko).
Dá sa povedať, že proces prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze, respektíve fáze rýchleho rastu, chudobná krajina objaví svoju hlavnú konkurenčnú výhodu: nízke náklady na pracovnú silu. Vďaka tomu sa stane extrémne atraktívnou pre zahraničných investorov. Do krajiny začnú prúdiť miliardy vo forme investícií do výstavby nových tovární, montážnych liniek a výrobných závodov (na Slovensku typicky automobilky a ich dodávatelia).
Tento model je v prvej fáze mimoriadne úspešný. Rýchlo znižuje nezamestnanosť, presúva ľudí z menej produktívneho poľnohospodárstva do priemyslu a celkovo prudko zvyšuje HDP a životnú úroveň. Krajina zažíva ekonomický boom, platy rastú a dobieha bohatších susedov.
Po 15 alebo 20 rokoch tohto úspešného rastu sa však stane niekoľko vecí naraz, čo je druhá fáza. Stúpnu mzdy aj ceny, dochádza k strate konkurenčnej výhody a inovácie začínajú zaostávať. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostanom článku.
