Európska komisia (EK) hľadá spôsob, ako definitívne ukončiť používanie zariadení od čínskych technologických spoločností Huawei a ZTE v telekomunikačných sieťach členských štátov. Tento krok by predstavoval výrazné sprísnenie doterajšieho postoja. Na základe informácií agentúry Bloomberg to píše server DSL.sk.
Brusel síce už v roku 2020 vydal odporúčanie, aby sa v mobilných sieťach nevyužívali technológie od poskytovateľov predstavujúcich vysoké riziko. Medzi nich boli zaradení práve Huawei a ZTE, a to najmä pre ich väzby na čínsku vládu a podliehanie tamojšej legislatíve, čo vyvoláva obavy zo špionáže.
Z odporúčania sa stane povinnosť
Podľa agentúry Bloomberg chce nová eurokomisárka pre digitálne technológie Henna Virkkunenová premeniť toto doteraz nezáväzné odporúčanie na plnohodnotnú a záväznú legislatívnu povinnosť pre všetky členské štáty.
Plány sa však zrejme netýkajú len mobilných sietí. Virkkunenová má zároveň preverovať spôsoby, ako obmedziť používanie čínskych zariadení aj v pevných sieťach. Okrem toho má EK zvažovať aj opatrenia, ktoré by odradili krajiny mimo EÚ od spoliehania sa na čínskych dodávateľov pri budovaní svojej infraštruktúry.
Nemecko už začalo
Zatiaľ nie je jasné, kedy by mohlo dôjsť k presadeniu týchto nových pravidiel a ako presne by sa dotkli už existujúcich a fungujúcich sietí.
Niektoré štáty však konajú aj bez centrálneho príkazu z Bruselu. Príkladom je Nemecko, kde sa vláda už minulý rok dohodla s mobilnými operátormi na konkrétnom pláne odstraňovania komponentov 5G sietí od Huawei a ZTE. Na základe tejto dohody musia nemeckí operátori odstrániť technológie týchto výrobcov zo svojich kľúčových (core) 5G sietí do konca roka 2026. Následne, do konca roka 2029, musia byť kritické systémy od Huawei a ZTE nahradené aj v ostatných častiach siete.
Prečo si “zasadli” práve na Huawei?
Problém okolo spoločnosti Huawei, ku ktorému sa neskôr pridalo aj ZTE, je mimoriadne zložitý a treba hneď na úvod povedať, že nie je primárne o technickej kvalite ich produktov. Naopak, v mnohých aspektoch, najmä vo vývoji 5G technológií, bol Huawei na svetovej špičke a jeho zariadenia boli často výrazne lacnejšie ako tie od európskej (Nokia, Ericsson) alebo americkej konkurencie.
Celý spor, ktorý vyústil do masívnych zákazov zo strany USA a teraz k nemu smeruje aj EÚ, je geopolitický a bezpečnostný, pričom stojí na analýze rizika, nie nevyhnutne na priamom dôkaze o už uskutočnenej špionáži.
Hlavným a najčastejšie citovaným dôvodom je čínska legislatíva. Tá v podstate ukladá akejkoľvek čínskej organizácii alebo občanovi povinnosť „podporovať, pomáhať a spolupracovať“ so štátnymi spravodajskými službami, ak o to požiadajú. Navyše im prikazuje zachovávať túto spoluprácu v tajnosti. Pre západné vlády to predstavuje absolútne neprijateľné riziko. Nezáleží na tom, či Huawei chce alebo nechce špehovať; podľa vlastných čínskych zákonov jednoducho nemôže odmietnuť príkaz Pekingu, ak by prišiel.
Z pohľadu národnej bezpečnosti USA alebo EÚ sa tak debata nevedie o tom, či v zariadeniach Huawei „zadné vrátka“ (backdoor) sú, ale o tom, že čínska vláda má zákonný nástroj, ako si ich vytvorenie kedykoľvek vynútiť.
Tento problém sa dramaticky vystupňoval s príchodom sietí piatej generácie (5G). Kým 3G a 4G siete slúžili hlavne na telefonovanie a rýchlejší internet v mobiloch, 5G sieť je navrhnutá ako budúci nervový systém celej modernej ekonomiky. Na 5G nebudú pripojené len telefóny, ale celá kritická infraštruktúra štátu: inteligentné elektrické a vodné siete, systémy riadenia dopravy, autonómne vozidlá, automatizované továrne (Priemysel 4.0), nemocnice umožňujúce operácie na diaľku a v neposlednom rade aj vládne a vojenské komunikačné systémy.
Ak by infraštruktúru tohto „nervového systému“ dodala spoločnosť, ktorá právne podlieha geopolitickému rivalovi, akým je Čína, tento rival by teoreticky získal schopnosť v prípade krízy alebo konfliktu na diaľku monitorovať, narušiť alebo dokonca úplne paralyzovať celú ekonomiku a obranu iného štátu. Je to, akoby ste potenciálnemu protivníkovi odovzdali kľúče od hlavného ističa celej krajiny. Toto je bezpečnostné riziko, ktoré západné štáty jednoducho nie sú ochotné akceptovať.
Posledným dielom skladačky je absencia právneho štátu a transparentnosti v Číne. Ak by napríklad vláda USA požiadala spoločnosť Apple o vytvorenie „zadných vrátok“, Apple by sa mohol (a v minulosti sa to aj stalo) obrátiť na nezávislý súd a tento vládny príkaz verejne napadnúť. V Číne takýto systém kontroly a rovnováhy neexistuje. Súdnictvo nie je nezávislé od Komunistickej strany Číny.
Príkaz od štátnej bezpečnosti je konečný a neexistuje voči nemu reálne odvolanie. Pridajte k tomu historické nejasnosti okolo vlastníckej štruktúry Huawei a prepojenie jej zakladateľa na čínsku armádu, a miera nedôvery zo strany Západu je kompletná. Zákazy (iniciované USA a teraz zvažované EÚ) sú teda preventívnym krokom na ochranu vlastnej kritickej infraštruktúry pred hrozbou, ktorá je podľa nich príliš reálna na to, aby ju ignorovali.
