Veľkí svetoví producenti energií varujú Európsku úniu (EÚ) pred katastrofálnymi dôsledkami jej nových regulácií. Americký ropný gigant ExxonMobil zvažuje odchod z EÚ a Katar pohrozil zastavením dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Dôvodom je nová smernica o udržateľnosti, ktorá od firiem vyžaduje prísnu kontrolu dodávateľských reťazcov. Kritika však silnie aj zvnútra Európy kvôli vysokým cenám emisných povoleniek. Téme sa venujú Novinky.cz.
Nová smernica EÚ ukladá veľkým podnikom povinnosť kontrolovať, či ich globálne dodávateľské reťazce nevyužívajú nátlakovú prácu alebo nepoškodzujú životné prostredie. Firmy sa majú smernicou riadiť od roku 2027, pričom za jej nedodržanie hrozí pokuta až do výšky 5 % z celosvetového obratu.
Šéf ExxonMobil, Darren Woods, na energetickej konferencii v Abú Zabí podľa agentúry Reuters uviedol, že ak sa tento „škodlivý zákon“ bude uplatňovať celosvetovo všade, kde podnikajú, bude pre nich nemožné v Európe zostať. Varoval, že Európa je už teraz preregulovaná ekonomika, ktorá sa deindustrializuje. Pre ExxonMobil by pokuta mohla teoreticky dosiahnuť až 17,5 miliardy dolárov.
Kritika zaznela aj od ministra energetiky Kataru, Saada Kaabího. Ten otvorene pohrozil, že ak EÚ smernicu nezruší alebo nezmierni, jeho krajina ukončí dodávky LNG do Únie. To by bol pre Európu vážny problém, keďže Katar sa podieľal na celkovom dovoze LNG do EÚ až jedenástimi percentami.
Firmy kritizujú emisné povolenky
Proti politike Bruselu sa však búria aj samotné európske firmy. Až 79 spoločností, vrátane priemyselných gigantov ako BASF, Thyssenkrupp či Voestalpine, sa obrátilo listom na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Sťažujú sa, že ich ničí systém emisných povoleniek (ETS), ktorý neúmerne zdražuje výrobu a likviduje ich konkurencieschopnosť voči firmám z Ázie a Ameriky, ktoré takéto poplatky nemajú.
Veľké firmy doteraz dostávali časť povoleniek zadarmo, aby boli chránené pred zahraničnou konkurenciou, no toto sa má od budúceho roka drasticky obmedziť a v roku 2034 úplne skončiť. EÚ chce bezplatné povolenky nahradiť tzv. uhlíkovým clom na dovážané produkty (ako oceľ či cement), ktoré má zaťažiť dovoz rovnakými nákladmi na CO2, aké platia európske firmy.
Firmy však argumentujú, že bez bezplatných povoleniek ich vlastné produkty výrazne zdražejú a nebudú schopné ich predať vo svete (mimo EÚ). Žiadajú preto zrušenie alebo radikálnu reformu systému povoleniek. Šéf Európskej oceliarskej asociácie Axel Eggert zároveň označil klimatický cieľ EÚ znížiť emisie o 90 % do roku 2040 za iluzórny, keďže by si vyžadoval takmer úplnú dekarbonizáciu priemyslu aj dopravy za 15 rokov.
Vzbura naberá na intenzite
Emisné povolenky (systém ETS) sú kľúčovým nástrojom EÚ v rámci jej klimatickej politiky Green Deal, ktorého cieľom je znižovať emisie skleníkových plynov. Fungujú na trhovom princípe: EÚ stanoví strop na celkové množstvo emisií, ktoré môžu vypustiť veľkí znečisťovatelia. Tieto subjekty (firmy) si musia za každú tonu CO2, ktorú vypustia, kúpiť povolenku. Cieľom je „spoplatniť“ znečisťovanie a tým finančne motivovať firmy, aby investovali do čistejších technológií a znižovali svoje emisie.
Hlavným problémom je, že tento systém výrazne zdražuje výrobu v Európe. Ako sa sťažovalo 79 veľkých spoločností (vrátane Thyssenkrupp, Voestalpine a BASF), náklady na nákup povoleniek sú vysoké a ničia ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Firmy v Európe sú totiž jediné na svete, ktoré sú zaťažené takýmito vysokými poplatkami za CO2, zatiaľ čo ich konkurencia v Ázii alebo Amerike buď neplatí nič, alebo platí oveľa menej.
Doteraz EÚ tento problém čiastočne kompenzovala tým, že prideľovala európskym firmám určité množstvo povoleniek zadarmo, aby vyrovnala toto znevýhodnenie. Problémom však je, že podľa plánov EÚ sa má toto prideľovanie bezplatných povoleniek drasticky obmedziť a do roku 2034 úplne skončiť.
Hoci EÚ plánuje zaviesť uhlíkové clo na dovoz tovarov (ako oceľ či cement) do Európy, aby chránila vnútorný trh, firmy varujú, že to nerieši ich hlavný problém: bez bezplatných povoleniek ich vlastné výrobky (vyrobené v EÚ) výrazne zdražejú a nebudú ich schopné predať vo svete (mimo EÚ), kde budú súťažiť s lacnejšou, nezaťaženou konkurenciou.
Samozrejme, keďže firmám v dôsledku tohto opatrenia stúpnu náklady, je takmer isté, že ich budú “nútené” pretaviť do vyšších cien poskytovaných produktov alebo služieb. V konečnom dôsledku teda postihne peňaženky nás všetkých, a to vo viacerých smeroch a na viacerých úrovniach.
Prečo to EÚ robí?
Hlavným a oficiálne deklarovaným cieľom je zásadne znížiť emisie skleníkových plynov v dvoch problematických sektoroch, ktoré sa doteraz nedarilo regulovať: v cestnej doprave a pri vykurovaní budov (teda spotreba benzínu, nafty, plynu či uhlia v domácnostiach). Je to kľúčový nástroj legislatívneho balíka „Fit for 55“ v rámci Európskej zelenej dohody, ktorý má EÚ priblížiť k jej ultimátnemu cieľu stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.
Spôsob, akým to chce EÚ dosiahnuť, je v podstate „liečba šokom“ cez ekonomický tlak. Systém zavedie novú „zelenú daň“ (ako to nazvali kritici) na fosílne palivá. Tým, že sa tankovanie a kúrenie plynom či uhlím výrazne predraží, chce Brusel „prevychovať“ a prinútiť bežných ľudí a firmy, aby rýchlejšie zmenili svoje správanie.
Tento ekonomický tlak ich má dotlačiť k investíciám do zatepľovania domov, výmene starých kotlov za tepelné čerpadlá a k prechodu zo spaľovacích áut na nízkoemisnú mobilitu. Podľa zástancov je to jediná cesta, ako urýchliť tieto zmeny, keďže doterajšie „mäkké“ politiky zlyhali.
Po ruskej invázii na Ukrajinu získal tento systém aj druhý, geopolitický cieľ. Stal sa dôležitou súčasťou plánu REPowerEU, ktorý má EÚ definitívne odstrihnúť od závislosti na ruských fosílnych palivách. Nútený prechod na „drahšie a čistejšie alternatívy“ (ako elektromobilita a tepelné čerpadlá) má zároveň znamenať koniec dopytu po ruskom plyne a rope.
Hoci systém počíta so Sociálno-klimatickým fondom na kompenzáciu dopadov pre najzraniteľnejších, jeho hlavným cieľom zostáva zmena správania cez výrazné zdraženie.
