Na dnešný deň sa umelá inteligencia ocitla v bode, kde namiesto sľubovanej technologickej idylky prichádzajú varovania pred jej tienistou stránkou. Geoffrey Hinton, nositeľ Nobelovej ceny a jedna z najvýraznejších osobností umelej inteligencie, dnes otvorene hovorí o tom, že rozmach AI môže priviesť svet k ekonomickému úpadku, nie k rajskému prebytku.
Hinton v nedávnom rozhovore pre Bloomberg upozornil, že najväčšie technologické korporácie nevkladajú miliardy do výskumu preto, aby zlepšovali pracovné podmienky ľudí. Podľa neho sa tieto investície spoliehajú na nahradenie ľudskej práce automatizáciou, čo je jediný spôsob, ako môže umelá inteligencia priniesť zisk. V jeho slovách cítiť obavy z budúcnosti, v ktorej ľudia stratia ekonomickú hodnotu a trh sa prispôsobí strojom.
Investície bez zisku
Napätie v sektore rastie, pretože peniaze tečú rýchlejšie než reálne príjmy. OpenAI má podľa reportu magazínu Fortune na konte dohody na infraštruktúru v hodnote viac ako 1 bilión dolárov, napriek tomu počas posledných troch mesiacov stratila približne 11,5 miliardy. Takéto čísla by v akejkoľvek inej oblasti znamenali ústup investorov, no v AI sa namiesto opatrnosti rozmáha súťaž v megalomanských sľuboch. Experti sa obávajú, že trh sa prepadne do niečoho, čo bude pripomínať ďalšiu „zimu“ umelej inteligencie.
História podobné fázy už pozná. V 80. a 90. rokoch sa nadšenie pre AI opakovane premenilo na rozčarovanie, keď projekty nemožno udržať bez masívneho financovania. Dnešná situácia sa líši len rozsahom. Investori vsádzajú na to, že tentoraz technológia konečne splní sľub o bezpracovnom ekonomickom zázraku, hoci realita ukazuje, že umelá inteligencia zatiaľ viac míňa než zarába.
Otázka práce, nie technológie
Hinton tvrdí, že jadro problému nie je v strojoch samotných, ale v spôsobe, akým sa použijú. Od čias prvých fabrík sa trh spoliehal na ľudskú prácu ako na zdroj zisku. Každá technológia – od tkáčskych stavov až po montážne linky – síce priniesla pokrok, ale súčasne prehlbovala rozdiely medzi kapitálom a pracujúcimi. Umelá inteligencia posúva túto logiku do extrému: sľubuje produktivitu bez ľudí a zisky bez miezd.
Výskumník Jathan Sadowski vo svojej knihe Mechanik a luddita poukazuje, že AI je prezentovaná ako riešenie kapitalistických bolestí – odstrániť náklady, zvýšiť výkon a zefektívniť celý cyklus výroby. Ak sa tento scenár naplní, otázkou nebude, ako úspešné budú algoritmy, ale kto si privlastní ich prínos. Hinton preto žiada diskusiu o tom, ako rozdelenie výhod zautomatizovanej ekonomiky nastaviť tak, aby nespečatila sociálnu nerovnosť.
Podľa Hintonových slov môže byť AI „dobrom i záhubou“, pričom výsledok závisí od toho, ako sa spoločnosť rozhodne s novou silou narábať. Ak sa zvýšená produktivita pretaví do lepšej kvality života pre väčšinu ľudí, technológia naplní svoj prísľub. Ak však všetky benefity zostanú v rukách úzkej elity, čaká nás obdobie, keď ekonomická hodnota človeka klesne na minimum.
