Konsolidačný balíček prinesie od roku 2026 živnostníkom sériu zásadných zmien, ktoré prinesú výrazne vyššie odvody. Podľa daňovej poradkyne Márie Samekovej sa nové pravidlá dotknú všetkých – od zavedených podnikateľov, cez nováčikov až po tých, ktorí si podnikaním len privyrábajú. Zvyšujú sa minimálne odvody, skracujú sa odvodové prázdniny a zavádzajú sa nové povinnosti aj pre nízkopríjmové SZČO. Na postrehy odborníčky upozornil portál Podnikajte.sk.
Vyššie minimálne odvody úplne pre všetkých
Zavedení živnostníci pocítia zmeny najmä na výške minimálnych odvodov. Od januára 2026 sa mení výpočet vymeriavacieho základu pre sociálne odvody (z 50 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov) a zároveň sa zvyšuje sadzba zdravotných odvodov (z 15 % na 16 %).
V praxi to podľa prepočtov Márie Samekovej znamená, že minimálne mesačné sociálne odvody stúpnu na 303,11 eura a zdravotné na 121,92 eura.
Celkovo tak živnostník na minimálnych odvodoch zaplatí mesačne 425,03 eura, čo je o vyše 80 eur viac ako v roku 2025. Ročne si tak priplatí takmer 970 eur. Dopad bude citeľný najmä pre nízkopríjmových podnikateľov. Napríklad živnostník s ročným príjmom 10 000 eur síce nezaplatí žiadnu daň, no jeho odvodové zaťaženie dosiahne až 51 %.

Začínajúci živnostníci to budú mať ťažšie
Konsolidácia výrazne sprísňuje podmienky aj pre nových podnikateľov. Doterajšie tzv. odvodové prázdniny, ktoré mohli trvať až 21 mesiacov, sa skracujú na päť mesiacov. Po novom takmer každý začínajúci živnostník bude musieť platiť odvody do Sociálnej poisťovne už od šiesteho mesiaca podnikania.
Zavádza sa pre nich špeciálny „mikroodvod“ vo výške 131,34 eura mesačne. Platiť ho však budú musieť aj tí, ktorí nedosiahnu zákonom stanovenú hranicu príjmu pre vznik odvodovej povinnosti. Sprísňuje sa aj definícia „nového začiatku“ – nárok na ďalšie odvodové prázdniny bude mať len ten, koho prestávka v podnikaní trvala viac ako 60 mesiacov (5 rokov).
Tvrdý dopad na privyrábajúcich
Nové pravidlá tvrdo zasiahnu tiež tých ľudí, ktorí si podnikaním len privyrábajú popri zamestnaní, dôchodku či štúdiu. Aj oni budú musieť platiť nový „mikroodvod“ 131,34 eura mesačne, a to bez ohľadu na výšku ich zárobku. Daňová poradkyňa uvádza extrémny príklad: ak si učiteľka privyrába na živnosť 200 eur mesačne (2 400 eur ročne), po zaplatení sociálnych a zdravotných odvodov jej z tejto sumy zostane len približne 61 eur mesačne. Jej celkové odvodové zaťaženie tak presiahne 70 %.
Vláda síce argumentuje, že vyššie odvody prinesú živnostníkom vyššie dôchodky v budúcnosti, no realita môže byť iná. Podľa Samekovej je nový „mikroodvod“ nastavený tak nízko, že je na hranici započítania daného roka do dôchodku. Ak priemerná mzda v roku 2026 porastie rýchlejšie, môže sa stať, že živnostník zaplatí štátu na odvodoch viac ako 1 500 eur, no tento rok sa mu do penzie vôbec nezaráta.

Konsolidácia, odvody, zdražovanie
Hlavným cieľom tretieho konsolidačného balíčka slovenskej vlády je stabilizácia verejných financií a zníženie vysokého a rastúceho rozpočtového deficitu. Štát sa týmito opatreniami snaží získať kontrolu nad rýchlym zadlžovaním krajiny, ktoré vedie k stále drahšej obsluhe dlhu.
Vláda chce tento cieľ dosiahnuť kombináciou opatrení, ktoré zvyšujú príjmy štátneho rozpočtu a zároveň sprísňujú pravidlá pri niektorých výdavkoch, aby sa zabránilo neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov a zneužívaniu systému. Je ale pravda, že viac sa zase šetrí na bežných ľuďoch, firmách a hlavne živnostníkoch.
Pre všetkých zamestnancov sa od roku 2026 zvýši sadzba pre zdravotné odvody zo 4 % na 5 % a zavedie sa progresívne zdaňovanie príjmov s novými, vyššími sadzbami, čo zníži ich čistú mzdu.
Živnostníkom, ako bolo spomenuté, sa výrazne zvyšujú minimálne odvody (na viac ako 425 eur mesačne) a zároveň sa skracujú odvodové prázdniny pre začiatočníkov na päť mesiacov. Všetkých pracujúcich sa dotkne aj zrušenie viacerých dní pracovného pokoja, čo v praxi znamená buď viac práce za rovnaký ročný plat, alebo stratu finančných príplatkov.
Balíček tiež zasahuje do sociálnych istôt. Podpora v nezamestnanosti sa bude po novom vyplácať v plnej výške len počas prvých troch mesiacov a následne bude klesať. Zmena nastane aj pri práceneschopnosti (PN), kde sa povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancom náhradu príjmu predlžuje z desiatich na štrnásť dní.
Druhú skupinu opatrení tvoria nové dane a povinnosti pre firmy. Zásadnou zmenou je obmedzenie odpočtu DPH pri firemných autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, na paušálnych 50 %. Balíček zavádza aj nové dane, ako je zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny (s výnimkou niektorých mliečnych a diabetických nápojov), vyššie zdanenie hazardu, zvýšenie dane z poistenia (čo sa prejaví na cene PZP) a zvýšenie odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie a sporenie na dôchodok.

Napokon, balíček obsahuje aj šetrenie na strane štátu. To zahŕňa predovšetkým zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026, s výnimkou zdravotníkov a zamestnancov v školstve. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov, hoci podľa kritikov sú tieto plány nekonkrétne a nedostatočné.
„Koniec“ transakčnej dane
Ako-tak dobrou správou je, že parlament tento týždeň totiž jednomyseľne schválil novelu zákona, ktorá od 1. januára 2026 oslobodzuje veľkú časť živnostníkov od platenia kontroverznej transakčnej dane. Za návrh hlasovalo všetkých 128 prítomných poslancov.
Podľa daňovej poradkyne Alice Orda Oravcovej je podstatou zmeny úprava definície daňovníka. Po novom bude transakčná daň platiť už len pre právnické osoby, teda firmy ako s.r.o. alebo akciové spoločnosti. Povinnosť sa tak nebude vôbec týkať fyzických osôb, kam patria všetci živnostníci, ale aj slobodní umelci, športovci a ďalší. Novela zároveň obsahuje viacero technických spresnení zákona, ktoré majú odstrániť nejasnosti z praxe.
Slovenský živnostenský zväz zmenu privítal, no podľa jeho generálnej sekretárky Miriam Bellušovej prišla doslova v hodine dvanástej. Zväz očakával zrušenie dane už skôr.
Termín 1. január 2026 je podľa nej hraničný, pretože práve vtedy sa vo väčšine bánk končia kampane, v rámci ktorých ponúkali podnikateľom vedenie účtu zadarmo ako kompenzáciu za novú daň. Bez tejto legislatívnej zmeny by tak živnostníkom od nového roka začali vznikať reálne náklady z dvoch strán naraz – z poplatkov za účet aj zo samotnej dane.