Živnostníci a ďalší podnikatelia, ktorí podnikajú ako fyzické osoby, si môžu vydýchnuť. Parlament v utorok jednomyseľne schválil novelu zákona, ktorá ich od 1. januára 2026 oslobodzuje od platenia kontroverznej dane z finančných transakcií (známej aj ako transakčná daň). Za návrh z dielne poslanca SNS Adama Lučanského hlasovalo všetkých 128 prítomných poslancov, píšu Aktuality.sk.
Transakčná daň už len pre právnické osoby
Podľa daňovej poradkyne Alice Orda Oravcovej je podstatou zmeny úprava definície daňovníka. Po novom bude transakčná daň platiť už len pre právnické osoby, teda firmy ako s.r.o. alebo akciové spoločnosti.
Povinnosť sa tak nebude vôbec týkať fyzických osôb, kam patria všetci živnostníci, ale aj slobodní umelci, športovci a ďalší. Novela zároveň obsahuje viacero technických spresnení zákona, ktoré majú odstrániť nejasnosti z praxe.
Záchrana na poslednú chvíľu
Slovenský živnostenský zväz zmenu privítal, no podľa jeho generálnej sekretárky Miriam Bellušovej prišla doslova v hodine dvanástej. Zväz očakával zrušenie dane už skôr.
Termín 1. január 2026 je podľa nej hraničný, pretože práve vtedy sa vo väčšine bánk končia kampane, v rámci ktorých ponúkali podnikateľom vedenie účtu zadarmo ako kompenzáciu za novú daň. Bez tejto legislatívnej zmeny by tak živnostníkom od nového roka začali vznikať reálne náklady z dvoch strán naraz – z poplatkov za účet aj zo samotnej dane.
Firmy budú platiť aj naďalej
Je dôležité zdôrazniť, že úľava sa netýka firiem. Všetky právnické osoby budú musieť transakčnú daň platiť aj naďalej, a to bez ohľadu na výšku ich obratu. Podľa odborníkov nie je možné vyňať zo zákona napríklad malé firmy, pretože by išlo o diskrimináciu ostatných podnikateľských subjektov.
Prečo je transakčná daň tak problematická?
Transakčná daň je špecifický typ poplatku, ktorý sa neviaže na zisk firmy ani na spotrebu, ale na samotný akt uskutočnenia bezhotovostnej finančnej transakcie.
Pre živnostníka to znamená, že každá jedna platba, ktorú odošle alebo prijme cez bankový účet – či už je to úhrada faktúry dodávateľovi, alebo prijatie platby od zákazníka – je zaťažená týmto dodatočným nákladom. Jej podstatou je, že ide o „daň z aktivity“, nie daň zo zisku, takže živnostník ju musí platiť aj v prípade, že je jeho podnikanie v strate.
Pre živnostníkov a malých podnikateľov je táto daň obzvlášť problematická, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade, mnohí z nich pracujú s veľmi nízkymi maržami a táto daň im priamo ukrajuje z už aj tak malého zisku. Keďže často uskutočňujú veľké množstvo menších transakcií (nákup materiálu, prijímanie drobných platieb), tieto malé poplatky sa v priebehu mesiaca môžu nazbierať do významnej sumy.
Zároveň ich znevýhodňuje v konkurenčnom boji. Trestá totiž poctivých a digitálne fungujúcich podnikateľov, zatiaľ čo ich konkurencia v šedej ekonomike, ktorá funguje v hotovosti, sa tejto dani úplne vyhne a môže tak ponúkať nižšie ceny.
Práve pre tieto drvivé dopady na najmenších podnikateľov sa transakčná daň stala predmetom ostrej kritiky a politických rokovaní.
Iné tvrdé opatrenia zostávajú v platnosti
Žiaľ, živnostníci stále podliehajú, respektíve budú podliehať mnohým ďalším tvrdým opatreniam, ktoré spadajú do tretieho konsolidačného balíka.
Najzásadnejším a najdrahším opatrením je drastické zvýšenie minimálnych sociálnych a zdravotných odvodov. Od roku 2026 sa mení spôsob ich výpočtu, a to zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy a zvýšením sadzby zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že celkové minimálne mesačné odvody pre živnostníka stúpnu na viac ako 425 eur, čo je medzimesačný nárast o vyše 80 eur a ročne predstavuje dodatočný náklad takmer tisíc eur.
Druhým tvrdým úderom, najmä pre začínajúcich podnikateľov, je skrátenie takzvaných odvodových prázdnin pri sociálnom poistení z jedného roka na šesť mesiacov. K tomu sa pridáva aj praktické zrušenie príjmovej hranice pre neplatenie odvodov, čo znamená, že po novom budú musieť platiť minimálne sociálne odvody (približne 131 eur) aj mikroživnostníci s veľmi nízkymi príjmami, ako sú dôchodcovia alebo študenti, ktorí si len privyrábajú.
Napokon, súčasťou balíčka je aj snaha o sprísnenie boja proti takzvaným fiktívnym živnostiam. Vláda plánuje upraviť definíciu závislej práce v Zákonníku práce a zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie, aby donútila firmy a pracovníkov prejsť z nevýhodných živností na štandardné pracovné zmluvy. Tento krok má do rozpočtu priniesť dodatočných 40 miliónov eur.
