Napriek dvom kolám konsolidačných opatrení a rekordnému výberu daní sa verejné financie Slovenska prepadajú do čoraz väčších problémov. Schodok štátneho rozpočtu ku koncu septembra dosiahol takmer 3,8 miliardy eur, čo je výrazne viac ako v rovnakom období minulého roka. Kým príjmy z vyšších daní plnia štátnu kasu, výdavky na chod štátu a obsluhu dlhu rastú ešte rýchlejším tempom a nová transakčná daň nenapĺňa očakávania, píše portál oPeniazoch.sk.
Výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy
Snaha vlády ozdraviť verejné financie zatiaľ neprináša želané výsledky. Deficit štátneho rozpočtu sa po deviatich mesiacoch roka 2025 vyšplhal na takmer 3,8 miliardy eur, čo je o viac ako miliardu horší výsledok v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška. Potvrdzujú sa tak prognózy ministerstva financií, že príjmy budú výrazne nižšie, než sa plánovalo.
Problémom je, že výdavky rastú oveľa rýchlejšie ako príjmy. Kým celkové príjmy rozpočtu medziročne stúpli o 6,3 % na necelých 16,9 miliardy eur, výdavky sa zvýšili až o 11 % a dosiahli takmer 19,6 miliardy eur. Štátu pritom nepomáha ani to, že vďaka konsolidačným opatreniam vybral na daniach o vyše 12 % (1,6 miliardy eur) viac. Najviac, o vyše 600 miliónov eur, narástol výber DPH po zvýšení jej sadzby.
Sklamaním je však zatiaľ kontroverzná transakčná daň, ktorá za pol roka vyniesla len niečo cez 200 miliónov eur, hoci celoročný plán rátal s viac ako 500 miliónmi.
Štát krváca: Kam miznú peniaze?
Dáta ministerstva financií ukazujú, že peniaze z vyšších daní miznú najmä v bežných výdavkoch štátu. Najväčší nárast totiž zaznamenala neprehľadná položka „Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu“, ktorá zahŕňa platy štátnych zamestnancov a prevádzku úradov. Tieto výdavky medziročne stúpli o vyše 14 %, čo predstavuje nárast o takmer 2 miliardy eur na celkovú sumu 13,8 miliardy.
Ďalšou výrazne rastúcou položkou sú výdavky na obsluhu štátneho dlhu. Tie kvôli rastúcemu zadlženiu a vyšším úrokom stúpli medziročne o takmer 39 % na bezmála 800 miliónov eur. Naopak, štát ušetril na transfere do Sociálnej poisťovne, kam poslal o 250 miliónov eur menej ako vlani, celkovo 1,6 miliardy eur.
Štát už oznámil tretiu konsolidáciu
Štát nedávno potvrdil príchod v poradí už tretej konsolidácie. Hoci sa bude šetriť aj na strane vládnych výdavkov, najväčšiu ťarchu opäť ponesú bežní ľudia, zamestnávatelia (firmy) a živnostníci.
Pre všetkých zamestnancov sa od roku 2026 zvýši sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % a zavedie sa progresívne zdaňovanie príjmov s novými, vyššími sadzbami, čo zníži ich čistú mzdu.
Živnostníkom sa výrazne zvyšujú minimálne odvody (na viac ako 425 eur mesačne) a zároveň sa im skracujú tzv. odvodové prázdniny pre začiatočníkov z jedného roka na šesť mesiacov. Všetkých pracujúcich sa dotkne aj zrušenie troch dní pracovného pokoja, čo v praxi znamená buď viac práce za rovnaký ročný plat, alebo stratu finančných príplatkov.
Balíček tiež zasahuje do sociálnych istôt. Podpora v nezamestnanosti sa bude po novom vyplácať v plnej výške len počas prvých troch mesiacov a následne bude klesať. Zmena nastane aj pri práceneschopnosti (PN), kde sa povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancom náhradu príjmu predlžuje z desiatich na štrnásť dní.
Druhú skupinu opatrení tvoria nové dane a povinnosti pre firmy. Zásadnou zmenou je obmedzenie odpočtu DPH pri firemných autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, na paušálnych 50 %. Balíček zavádza aj nové dane, ako je zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny (s výnimkou niektorých mliečnych a diabetických nápojov), vyššie zdanenie hazardu, zvýšenie dane z poistenia (čo sa prejaví na cene PZP) a zvýšenie odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie a sporenie na dôchodok.
Napokon, balíček obsahuje aj šetrenie na strane štátu. To zahŕňa predovšetkým zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026, s výnimkou zdravotníkov a zamestnancov v školstve. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov, hoci podľa kritikov sú tieto plány nekonkrétne a nedostatočné.
A čo transakčná daň?
Štát z transakčnej dane doposiaľ nevyťažil toľko peňazí, koľko chcel. A od budúceho roka bude táto suma ešte nižšia. Parlament tento týždeň totiž jednomyseľne schválil novelu zákona, ktorá ich od 1. januára 2026 oslobodzuje od platenia tejto dane. Za návrh hlasovalo všetkých 128 prítomných poslancov.
Podľa daňovej poradkyne Alice Orda Oravcovej je podstatou zmeny úprava definície daňovníka. Po novom bude transakčná daň platiť už len pre právnické osoby, teda firmy ako s.r.o. alebo akciové spoločnosti. Povinnosť sa tak nebude vôbec týkať fyzických osôb, kam patria všetci živnostníci, ale aj slobodní umelci, športovci a ďalší. Novela zároveň obsahuje viacero technických spresnení zákona, ktoré majú odstrániť nejasnosti z praxe.
Slovenský živnostenský zväz zmenu privítal, no podľa jeho generálnej sekretárky Miriam Bellušovej prišla doslova v hodine dvanástej. Zväz očakával zrušenie dane už skôr.
Termín 1. január 2026 je podľa nej hraničný, pretože práve vtedy sa vo väčšine bánk končia kampane, v rámci ktorých ponúkali podnikateľom vedenie účtu zadarmo ako kompenzáciu za novú daň. Bez tejto legislatívnej zmeny by tak živnostníkom od nového roka začali vznikať reálne náklady z dvoch strán naraz – z poplatkov za účet aj zo samotnej dane.
