Takmer 77-tisíc živnostníkov a iných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) dostane v priebehu októbra dôležité oznámenie od Sociálnej poisťovne. To rozhodne o vzniku, zániku alebo zmene ich povinného sociálneho poistenia. Celý proces štát riadi automaticky a živnostníci nemusia o nič žiadať, informuje portál Peniaze.sk.
Koľkých SZČO sa zmeny týkajú a aké sú termíny?
Táto zmena sa týka predovšetkým tých SZČO, ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024. Sociálna poisťovňa na základe ich reálnych príjmov teraz vyhodnocuje ich odvodové povinnosti s platnosťou od 1. októbra 2025.
- 56 975 SZČO dostane oznámenie o zmene výšky poistného.
- 15 884 SZČO vznikne povinné poistenie po prvýkrát.
- 3 724 SZČO naopak povinné poistenie k 30. septembru 2025 zanikne.
Všetky oznámenia budú doručené buď poštou, alebo do elektronickej schránky najneskôr do 20. októbra 2025. Prvú platbu poistného v novej výške budú musieť SZČO uhradiť za október, a to najneskôr do 10. novembra 2025.
Rozhoduje príjem a platné sadzby
Rozhodujúcim faktorom pre vznik povinného poistenia je výška príjmu za rok 2024. Ak živnostník zarobil viac ako 8 580 eur, vzniká mu povinnosť platiť sociálne odvody.
Pre výpočet poistného platia sadzby pre rok 2025. Minimálny vymeriavací základ pre povinne poistené SZČO je v tomto roku 715,00 eur, z čoho vyplýva minimálne mesačné poistné vo výške 237,02 eura. Naopak, maximálny vymeriavací základ je 15 730,00 eur, čomu zodpovedá poistné až 5 214,49 eura mesačne.
Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že celý proces je pre živnostníkov plne automatizovaný. Nemusia sami nič počítať ani nikam chodiť. Všetky potrebné informácie, vrátane nového vymeriavacieho základu, presnej výšky poistného a platobných údajov, dostanú v oznámení priamo od poisťovne.
SZČO prechádzajú náročným obdobím
Povinnosť platiť sociálne odvody je síce pochopiteľná, no v kontexte aktuálnych zmien, ktorými si SZČO momentálne prechádzajú a aj budú prechádzať, ide o ďalšiu tvrdú ranu pre ich rozpočty.
Prvá katastrofálna zmena prišla v apríli, kedy začala platiť tranksančná daň. Ide o špecifický typ poplatku, ktorý sa neviaže na zisk firmy ani na spotrebu, ale na samotný akt uskutočnenia bezhotovostnej finančnej transakcie.
Pre živnostníka to znamená, že každá jedna platba, ktorú odošle alebo prijme cez bankový účet – či už je to úhrada faktúry dodávateľovi, alebo prijatie platby od zákazníka – je zaťažená týmto dodatočným nákladom. Jej podstatou je, že ide o „daň z aktivity“, nie daň zo zisku, takže živnostník ju musí platiť aj v prípade, že je jeho podnikanie v strate.
Pre SZČOa malých podnikateľov je táto daň obzvlášť problematická, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade, mnohí z nich pracujú s veľmi nízkymi maržami a táto daň im priamo ukrajuje z už aj tak malého zisku. Keďže často uskutočňujú veľké množstvo menších transakcií (nákup materiálu, prijímanie drobných platieb), tieto malé poplatky sa v priebehu mesiaca môžu nazbierať do významnej sumy.
Zároveň ich znevýhodňuje v konkurenčnom boji. Trestá totiž poctivých a digitálne fungujúcich podnikateľov, zatiaľ čo ich konkurencia v šedej ekonomike, ktorá funguje v hotovosti, sa tejto dani úplne vyhne a môže tak ponúkať nižšie ceny.
Dobrou správou však je, že parlament aktuálne schválil novelu zákona, ktorá od 1. januára 2026 oslobodzuje SZČO od platenia tejto dane. Podľa daňovej poradkyne Alice Orda Oravcovej je podstatou zmeny úprava definície daňovníka. Po novom bude daň z finančných transakcií platiť už len právnická osoba, teda firmy ako s.r.o. alebo akciové spoločnosti. Povinnosť sa tak nebude vôbec týkať fyzických osôb, kam patria všetci živnostníci, ale aj slobodní umelci, športovci a ďalší. Novela zároveň obsahuje viacero technických spresnení zákona, ktoré majú odstrániť nejasnosti z praxe.
Téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
Netreba zabúdať ani na konsolidáciu
No hoci je odpustenie transakčnej dane vítanou novinkou, výrazne ju prevyšujú tvrdé opatrania schválené v rámci tretieho konsolidačného balíka.
Najzásadnejším a najdrahším opatrením je drastické zvýšenie minimálnych sociálnych a zdravotných odvodov. Od roku 2026 sa mení spôsob ich výpočtu, a to zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy a zvýšením sadzby zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že celkové minimálne mesačné odvody pre živnostníka stúpnu na viac ako 425 eur, čo je medzimesačný nárast o vyše 80 eur a ročne predstavuje dodatočný náklad takmer tisíc eur.
Druhým tvrdým úderom, najmä pre začínajúcich podnikateľov, je skrátenie takzvaných odvodových prázdnin pri sociálnom poistení z jedného roka na šesť mesiacov. K tomu sa pridáva aj praktické zrušenie príjmovej hranice pre neplatenie odvodov, čo znamená, že po novom budú musieť platiť minimálne sociálne odvody (približne 131 eur) aj mikroživnostníci s veľmi nízkymi príjmami, ako sú dôchodcovia alebo študenti, ktorí si len privyrábajú.
Napokon, súčasťou balíčka je aj snaha o sprísnenie boja proti takzvaným fiktívnym živnostiam. Vláda plánuje upraviť definíciu závislej práce v Zákonníku práce a zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie, aby donútila firmy a pracovníkov prejsť z nevýhodných živností na štandardné pracovné zmluvy. Tento krok má do rozpočtu priniesť dodatočných 40 miliónov eur.
