Telefonát, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako výzva od úradu, dokáže v priebehu pár sekúnd zmeniť pokojný deň na stresovú skúšku. Volajúci sa predstaví ako pracovník Sociálnej poisťovne alebo inej inštitúcie a jeho hlas pôsobí tak presvedčivo, že sa ľudia často zľaknú skôr, než stihnú overiť, kto je na druhej strane. Podvodné hovory sa stali bežnou hrozbou, ktorá zasahuje čoraz širšiu skupinu Slovákov.
Podvodníci dokážu imitovať oficiálne slovenské čísla, hoci ich skutočný pôvod je často zahraničný. Využívajú technológiu nazývanú spoofing, pomocou ktorej zobrazia na displeji číslo pripomínajúce štátnu linku. Cieľom je vyvolať okamžitý pocit viny alebo paniky, aby človek bez rozmýšľania poskytol citlivé údaje.
Pod tlakom niektorí ľudia prezradia prístup do internetbankingu, iní rovno údaje z platobnej karty. Obe strany hovoru pritom delí len niekoľko stotín sekundy a jedna neuvážená odpoveď.
Útočníkov nezastaví ani kontrola hovorov
Operátori sa snažia brániť tým, že blokujú podozrivé prichádzajúce čísla. Telekom a O2 už využívajú spoločný filter, ktorý denne zachytí približne 40-tisíc pokusov o falošný hovor. Podľa odborníkov však ide len o čiastočné riešenie, keďže páchatelia sa rýchlo prispôsobujú.
Menia zahraničné brány, testujú nové systémy a neustále hľadajú spôsob, ako obísť obranné mechanizmy. Orange a SWAN rokujú o zapojení do rovnakého systému, čím by sa pokrytie rozšírilo na väčšinu slovenských SIM kariet.
Asociácia mobilných operátorov pripomína, že žiadna inštitúcia na Slovensku nežiada heslá, kódy alebo čísla kariet cez telefón. Ak človek dostane takýto hovor, najistejšie je zložiť, vyhľadať oficiálne číslo na webovej stránke úradu a následne sa overiť. V prípade, že už niekto údaje odovzdal, má okamžite kontaktovať banku a požiadať o zablokovanie účtov. Potom by mal podať oznámenie na polícii, ideálne cez číslo 158. Rýchla reakcia dokáže zabrániť finančnej strate, ktorá sa v niektorých prípadoch pohybuje v stovkách až tisícoch eur.
Prečítajte si tiež
Strach ako zbraň digitálneho veku
Kybernetickí špecialisti upozorňujú, že psychologický tlak je pri týchto hovorch základnou súčasťou taktiky. V momente, keď neznámy hlas oznámi, že človeku hrozí strata dávky alebo peňazí, prirodzená reakcia je konať okamžite. Útočníci to vedia a ich cieľom nie je presviedčať logikou, ale vyvolať reflexný strach. Ten zapôsobí rovnako na seniorov ako na mladších používateľov, ktorí sú zvyknutí komunikovať digitálne a spoliehať sa na rýchle riešenia.
Podľa odhadov expertov sa počet takýchto útokov môže do konca roka 2025 zvýšiť o viac než 90 percent. Vznikajú aj nové techniky, napríklad využitie umele vytvoreného hlasu, ktorý znie ako skutočný zamestnanec úradu. Ak sa tieto metódy rozšíria, hranica medzi pravým a falošným volaním sa ešte viac rozmaže. Odborníci preto apelujú na školy a zamestnávateľov, aby začali edukovať zamestnancov i študentov o rizikách a postupoch pri podobných situáciách.
Kto vyhrá preteky o dôveru
Zdá sa, že Slovensko vstupuje do obdobia, keď sa digitálna bezpečnosť stáva rovnako dôležitou ako fyzická ochrana majetku. Operátori, štátne inštitúcie aj technologické firmy tvoria spoločný obranný val, no konečný výsledok bude závisieť od správania samotných používateľov. Podvodníci rátajú s tým, že ľudia postupne otupia a prestanú byť ostražití. Ak sa to stane, získajú presne to, čo chcú.
