Slovenský verejný dlh sa na konci roka 2024 priblížil k rekordom, ktoré krajina zažila počas pandémie. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa do konca roka 2025 môže vyšplhať na 61,8 percenta HDP, čím by prekonal hranicu z roku 2021. Ide o signál, že napriek stabilnému hospodárstvu sa Slovensko rúti do obdobia zvýšenej finančnej nestability.
RRZ upozorňuje, že aktuálny vývoj neodzrkadľuje žiadnu krízovú situáciu, ale skôr trvalé slabiny rozpočtového riadenia. Krajina síce ťaží z nízkej nezamestnanosti a solídneho rastu, no verejné výdavky rastú rýchlejšie než príjmy. Rozdiel medzi nimi, známy ako štrukturálny primárny deficit, má podobný objem ako počas finančnej krízy, čo odborníkov znepokojuje.
Od úspechov k pretrvávajúcim problémom
Na začiatku nového tisícročia Slovensko patrilo medzi premiantov. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 štát využil reformy, privatizáciu a rýchly hospodársky rast na prudké zníženie dlhu pod 30 percent HDP. Ekonomika rástla, investori verili jej stabilite a štát si mohol dovoliť znižovať zadlženie bez dramatických škrtov. Tento priaznivý vývoj sa však po roku 2009 zlomil.
Finančná kríza medzi rokmi 2009 a 2013 ochromila príjmy a zvyšovala sociálne výdavky. Slovensko vtedy nezaviedlo zásadné opatrenia, ktoré by zabrzdili rast deficitu. Verejný dlh sa takmer zdvojnásobil a štát začal zápasiť s nákladmi na jeho obsluhu. Po návrate rastu po roku 2014 síce ekonomika ožila, no fiškálna disciplína zostala slabá, čo brzdilo dlhodobé ozdravenie verejných financií.
Konzum namiesto disciplíny
Obrat neprišiel ani po roku 2019. Výdavky verejnej správy stúpli o takmer deväť percentuálnych bodov HDP, a ak vláda nebude konať, do roku 2026 sa môžu priblížiť k 50 percentám HDP. Opatrenia, ktoré kabinet prijíma, sa spoliehajú predovšetkým na rast daní a odvodov. Rezanie neefektívnych výdavkov ostáva len na papieri a tempo zadlžovania preto naberá rýchlosť.
RRZ pripomína, že súčasný stav nemožno dlhodobo udržať. Ak vláda nepripraví jasný plán, ktorý by jasne určoval, kde štát ušetrí, Slovensko sa môže o pár rokov ocitnúť v situácii, keď bude musieť reagovať v krízovom režime. Konzolidačná únava, teda neochota prijímať nepopulárne rozhodnutia, už prenikla aj do verejnej diskusie, čo reformy ešte viac komplikuje.
Prečítajte si tiež
Európsky meter je neúprosný
V rámci Európskej únie sa zadlženie posudzuje podľa Maastrichtského kritéria. Pomer dlhu k HDP odhaľuje, aký veľký podiel ročnej ekonomickej produkcie by krajina musela vynaložiť, aby svoje záväzky splatila. Krajiny zvyčajne smerujú k hranici 60 percent HDP, čo má byť horný limit fiškálnej stability.
Slovensko sa tejto úrovni opäť priblížilo, hoci hospodárska situácia je priaznivá. Práve to je podľa odborníkov najväčší paradox. Štát sa zadlžuje v čase pokoja, nie krízy. Ak nebude mať politickú odvahu začať štrukturálne reformy a hľadať efektívne spôsoby, ako znížiť výdavky bez ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia, môže byť ďalšia hospodárska kríza len otázkou času.
