Od roku 2027 majú začať platiť nové emisné kvóty pre cestnú dopravu a vykurovanie budov, ktoré majú znižovať emisie skleníkových plynov. Do cien plynu, uhlia a palív sa tak postupne premietnu náklady na povolenky, pričom cieľom je popri priemysle osloviť aj sektor bývania a dopravy. EÚ takto smeruje k dlhodobým klimatickým cieľom, hoci dopad na domáce rozpočty bude citeľný.
Po zavedení systému sa majú náklady nepriamo prenášať na odberateľov. Zatiaľ čo podniky už dnes pri emisiách CO₂ kupujú povolenky a ich cenu započítavajú do výrobkov, domácnosti a motoristi to pocítia cez účty a ceny na pumpách. Pri kúrení plynom či tuhými palivami sa podľa očakávaní zvýšia ročné výdavky o stovky eur, pri vyššej spotrebe aj o viac. Kritici preto varujú, že v niektorých prípadoch sa môže celkové zaťaženie rodiny vyšplhať postupne až k hranici 3 000 eur ročne.
Koľko zaplatíte naviac
Počas spustenia systému od roku 2027 sa majú ceny energií a palív zdvihnúť o položku viazanú na cenu uhlíka. Pri starších, nezateplených domoch s plynovým kúrením sa dá podľa energetických analytikov rátať s dodatočnými ročnými výdavkami v stovkách eur, pričom pri intenzívnom vykurovaní pôjde o ešte vyššie sumy. Na čerpacích staniciach sa očakáva nárast aspoň o niekoľko centov na liter, pri nepriaznivom vývoji trhu aj o desiatky centov.
Keďže cena povolenky nie je fixná a mení sa podľa dopytu a trhu, zostane konečný účet pre domácnosti a vodičov variabilný. Odhady pracujú so scenárom, že do roku 2030 môže cena emisnej jednotky stúpnuť až k 150 eurám za tonu CO₂, čo by tlak na účty výrazne znásobilo. Pri takomto vývoji budú efektívne opatrenia, ako zateplenie, úspornejšie zdroje tepla či hospodárnejšia mobilita, rozhodovať o tom, či rodiny zvládnu nové náklady bez zásadných škrtov.
Prečítajte si tiež
Politika sa láme, kompromis sa hľadá
Hoci Európsky parlament pravidlá schválil už pred dvoma rokmi, viaceré členské krajiny postupom času žiadajú úpravy. Slovensko chce v debate postupovať s Českom a podporu pre zmeny avizuje aj zvyšok V4. Koaličný Hlas-SD sa doma stavia proti aktuálnemu nastaveniu a kritika prichádza aj z opozičných lavíc. Európska komisia podľa vyjednávačov pripúšťa priestor na zmiernenie parametrov, no štart v roku 2027 zostáva oficiálnym plánom.
Na zmiernenie sociálnych dopadov vznikol Sociálny klimatický fond s rozpočtom takmer 87 miliárd eur. Z týchto peňazí majú štáty financovať pomoc pre nízkopríjmové domácnosti a podporiť prechod na úspornejšie vykurovanie či čistejšiu dopravu. Pre Slovensko to znamená šancu získať prostriedky na dotácie, výmenu zdrojov tepla alebo znižovanie energetickej náročnosti budov. Samotný fond však nevyrieši všetko. Pri vyšších cenách bude musieť štát cieliť podporu presne a domácnosti si budú musieť zvoliť úsporné riešenia skôr než neskoro.
Čo rozhodne o účte
Pri nástupe nových pravidiel sa budú náklady líšiť podľa vykurovacieho paliva, spotreby a stavu nehnuteľnosti. V starších domoch bez zateplenia spôsobí uhlíková položka najväčší skok, zatiaľ čo úsporné domácnosti so zmodernizovanými technológiami ho pocítia menej. Vodiči budú doplácať cez cenu benzínu a nafty, pričom konečná suma závisí od vývoja na trhu s emisnými povolenkami. Čím neskôr sa investuje do úspor a efektivity, tým drahší bude účet.
