Poslanci Národnej rady SR v stredu v zrýchlenom legislatívnom konaní definitívne schválili nový zákon o adresnej energopomoci. Tento krok znamená, že od začiatku budúceho roka sa končí doterajší systém plošnej kompenzácie vysokých cien energií pre všetky domácnosti a nahrádza ho nový, adresný model pomoci. Informujú o tom Tvnoviny.sk.
Zákon o adresnej energopomoci: Koniec plošného dotovania
Cieľom nového zákona je podľa Ministerstva hospodárstva SR vytvoriť právny rámec na poskytovanie cielenej pomoci domácnostiam, ktoré ju najviac potrebujú. Zákon o adresnej energopomoci upravuje podmienky pre vznik nároku na pomoc, ako aj práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán.
Účinnosť zákona je stanovená od 10. októbra tohto roka.
Kto a ako získa pomoc?
Nárok na pomoc budú mať tie domácnosti, ktorých príjem bude nižší, ako stanoví samostatné nariadenie vlády. Samotný zákon je len rámcový a všetky kľúčové detaily, ako je presná príjmová hranica alebo výška pomoci, určí vláda až neskôr.
Pomoc bude poskytovaná dvoma spôsobmi: buď určením regulovanej (zníženej) ceny energií, alebo prostredníctvom energetických poukážok.
Proces bude pre občanov automatický – ministerstvo hospodárstva bude domácnosti o ich nároku informovať elektronicky. Zákon pamätá aj na možnosť podať námietku do 60 dní v prípade, že občanovi pomoc nebola priznaná, hoci si myslí, že na ňu mal nárok.
Opozícia mala pripomienky, neuspela
Počas rokovania v parlamente boli odmietnuté viaceré pozmeňujúce návrhy zo strany opozície. Poslanci za Progresívne Slovensko, Ján Hargaš a Ivan Štefunko, neuspeli s návrhom, ktorý by zákon o adresnej eenrgopomoci občanom umožnil odmietnuť spracúvanie svojich osobných údajov pre účely tohto systému, aj za cenu straty nároku на pomoc.
Rovnako neprešiel ani ich návrh, aby ľudia mali právo vedieť, v akom rozsahu sa k ich dátam pristupovalo.
Parlament odmietol aj návrh poslanca za SaS Mariána Viskupiča, ktorý chcel v zákone stanoviť maximálny strop pre prevádzkové výdavky súvisiace s energopomocou na úrovni 3 %.
Dobrá správa, no s nejasnosťami
Pre Slovákov je zákon o adresnej energopomoci zmiešanou správou. Na jednej strane prináša pozitívnu istotu, že aj po skončení plošných dotácií bude existovať mechanizmus, ktorý ochráni veľkú časť domácností pred extrémnymi cenami energií. Proces má byť navyše pre ľudí pohodlný a automatický, bez nutnosti podávať žiadosti.
Na druhej strane je tu však veľké negatívum v podobe povinného zberu osobných údajov bez možnosti odmietnutia, čo vyvoláva vážne obavy o súkromie.
Aj po definitívnom schválení zákona však zostáva pre bežných ľudí nejasných niekoľko kľúčových a najdôležitejších informácií. Zákon je len všeobecným rámcom a všetky podstatné detaily, ktoré priamo ovplyvnia rodinné rozpočty, určí až vláda vo svojom samostatnom nariadení.
Stále teda nevieme:
- Aká bude presná príjmová hranica, ktorá rozhodne o tom, či domácnosť pomoc dostane alebo nie.
- Aká bude konkrétna výška pomoci – teda o koľko budú ceny zastropované, alebo akú hodnotu budú mať energetické poukážky.
- Ktorú z dvoch foriem pomoci (znížená cena alebo poukážky) vláda pre rok 2026 nakoniec zvolí.
V konečnom dôsledku tak Slováci vedia, že nejaká forma pomoci bude pokračovať, no stále netušia, či sa ich bude týkať a v akej miere, čo im znemožňuje plánovanie budúcich výdavkov na energie.
Veľký výdavok pre štát
Zákon o adresnej energopomoci zužuje okruh ľudí, ktorí v roku 2026 získajú príspevok na drahé energie. Stále však ide o širokú skupinu, čo mnohí kritizujú, najmä v súvislosti s konsolidáciou.
Nový zákon bude štátnu kasu stáť veľmi veľa peňazí, pričom odhadované náklady na rok 2026 sú vo výške 435 miliónov eur. Hoci vláda plánuje túto sumu financovať z nevyužitých eurofondov, tento plán je neistý a kritizovaný, pretože tieto fondy sú primárne určené na investície, nie na dotácie.
Práve táto vysoká cena v kombinácii so spôsobom, akým je pomoc nastavená, je hlavným terčom kritiky z viacerých strán. Prvým a najčastejším argumentom je, že hoci je pomoc nazývaná „adresnou“, v skutočnosti ňou nie je, keďže ju má dostať až 90 % domácností.
Odborníci aj zamestnávatelia upozorňujú, že skutočnou energetickou chudobou je ohrozených podstatne menej ľudí (odhady hovoria o menej ako 20 %). Ak by sa pomoc zamerala len na túto skupinu, štát by podľa nich mohol ušetriť stovky miliónov eur – teda sumu porovnateľnú s tou, ktorú vláda zoberie pracujúcim na vyšších odvodoch. Tento prístup je preto kritizovaný ako neefektívny a plytvajúci verejnými zdrojmi.
Druhým veľkým bodom kritiky je, že ide o krátkodobé a nesystémové riešenie. Opozícia a ekologické organizácie ho prirovnávajú k „dolievanie vody do deravej vane“. Namiesto toho, aby štát investoval stovky miliónov do dlhodobých riešení, ktoré by znížili energetickú náročnosť domácností (napríklad masívna podpora zatepľovania alebo výmeny okien), opäť len jednorazovo „zalepí“ problém vysokých účtov, ktorý sa o rok objaví znova.
