Poslanci parlamentu odsúhlasili, že o novom zákone o adresnej energopomoci budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda plánuje na pomoc s cenami energií v budúcom roku vyčleniť 435 miliónov eur. Kľúčovou a zároveň kontroverznou časťou plánu je, že tieto výdavky chce financovať z európskych fondov, informujú Správy STVR.
Eurofondy ako zdroj financovania?
Premiér Robert Fico potvrdil zámer hradiť energopomoc z eurofondov, nie zo štátneho rozpočtu. Podľa neho budú ministerstvá hľadať vo svojich operačných programoch zdroje, pri ktorých hrozí, že by sa do konca programového obdobia nevyčerpali.
Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) však tento plán ostro kritizuje a spochybňuje. Upozorňuje, že podľa jeho informácií od štátneho tajomníka nebude možné eurofondy na tento účel využiť. Zdôraznil, že eurofondy sú určené na rozvojové investície, nie na plošné dotácie, ktoré prirovnal k „vyhadzovaniu peňazí von oknom“.
Adresná pomoc pre väčšinu domácností
Ďalšia vlna kritiky zo strany opozície aj odborníkov smeruje k samotnej podstate pomoci. Hoci ju vláda nazýva „adresnou“, podľa vyjadrení premiéra Fica a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej by ju malo dostať až 90 percent všetkých domácností.
Podľa energetického analytika Radovana Potočára takýto prístup nespĺňa definíciu adresnosti. Tvrdí, že skutočne ohrozených energetickou chudobou je podstatne menej domácností a systém by mal cieliť len na ne. Kto presne pomoc dostane, má určiť nový register odberných miest, ktorý bude zbierať údaje o spotrebe a príjmoch občanov.
Forma pomoci je stále nejasná
Napriek tomu, že zákon prešiel do druhého čítania, stále nie je jasné, akú formu bude mať finálna pomoc. Vláda si v zákone ponechala dve možnosti: buď dotované (zastropované) ceny energií, alebo priame energetické poukážky pre domácnosti.
Premiér Fico naznačil, že v prípade plynu bude zrejme nutné ísť cestou priamych dotácií. O konečnej podobe sa má rozhodnúť v najbližších dňoch.
Čo zatiaľ vieme o energopomoci?
Na základe dostupných informácií zatiaľ vieme, že od začiatku roka 2026 sa na Slovensku zásadne mení systém pomoci s cenami energií. Éra plošných dotácií, kedy štát pomáhal všetkým domácnostiam bez rozdielu, sa končí a nahrádza ju nový, takzvaný adresný systém. No hoci je systém označovaný ako „adresný“, vláda deklarovala, ako bolo spomenuté, že pomoc by malo dostať až 90 percent všetkých domácností.
Celý proces bude pre občanov automatický, nebudú musieť o nič žiadať a o svojom nároku ich bude informovať priamo ministerstvo hospodárstva. Pomoc bude poskytnutá jednou z dvoch foriem: buď znížením cien priamo na faktúrach, alebo prostredníctvom energetických poukážok. Aby štát zistil, kto má na pomoc nárok, vytvorí si rozsiahlu databázu, v ktorej prepojí údaje o príjmoch, majetku a spotrebe energií všetkých občanov.
Napriek schváleniu zákona však zostávajú tie najdôležitejšie detaily stále nejasné. Zatiaľ nevieme, aká bude presná príjmová hranica pre získanie pomoci, aká bude konkrétna výška finančného príspevku a ani to, ktorú z dvoch foriem pomoci vláda nakoniec pre rok 2026 zvolí. Tieto detaily má určiť až samostatné nariadenie vlády.
Čo ak Brusel povie “nie”?
Fakt, že Európska komisia zatiaľ oficiálne neschválila použitie eurofondov na tento účel, predstavuje zásadný problém a veľké riziko pre celý vládny plán energopomoci. Celá schéma v hodnote 435 miliónov eur je totiž postavená na predpoklade, že ju zaplatí Brusel z nevyužitých prostriedkov, a nie slovenský štátny rozpočet, ktorý je sám v procese drsnej konsolidácie.
Problém spočíva v tom, že eurofondy sú primárne určené na investície a dlhodobý rozvoj krajiny, ako je výstavba infraštruktúry, podpora inovácií či zelená transformácia. Ich použitie na plošné dotácie cien energií, čo je v podstate spotreba, je veľmi neštandardné a vyžaduje si mimoriadny súhlas a výnimku zo strany Európskej komisie. Ako upozorňuje aj opozícia, táto výnimka zatiaľ nie je vôbec istá.
Ak by Brusel tento plán nakoniec zamietol, vláda by sa ocitla vo veľmi zložitej situácii, pretože by musela v napätom štátnom rozpočte nájsť chýbajúcich 435 miliónov eur. To by v praxi viedlo k jednému z troch veľmi zlých scenárov:
- Zrušenie energopomoci: Vláda by musela zrušiť svoj sľub a pomoc domácnostiam by neposkytla, čo by bol obrovský politický problém a pre mnohé domácnosti aj finančná rana.
- Ešte hlbšie škrty alebo vyššie dane: Vláda by musela nájsť tieto peniaze inde, čo by znamenalo ešte bolestivejšie škrty vo verejných službách (napr. v zdravotníctve, školstve) alebo ďalšie zvyšovanie daní a odvodov nad rámec už schváleného konsolidačného balíčka.
- Zvýšenie deficitu a dlhu: Najpravdepodobnejším scenárom by bolo, že by vláda túto sumu jednoducho pridala k štátnemu dlhu. Tým by však úplne poprela zmysel vlastnej konsolidácie, ktorej cieľom je deficit znižovať, nie ho opäť zvyšovať.
V konečnom dôsledku je teda celý plán energopomoci v súčasnosti vysoko rizikový. Jeho financovanie je úplne závislé od rozhodnutia, ktoré nepadne v Bratislave, ale v Bruseli. Ak súhlas nepríde, vláda bude stáť pred dilemou, či zrušiť svoj sľub, alebo ďalej prehĺbiť dieru vo verejných financiách.
