Nová česká vláda zložená zo strán ANO, SPD a Motoristov plánuje predložiť zákon o referende, ktorý by občanom umožnil hlasovať o kľúčových medzinárodných záväzkoch, ako je prijatie eura, zavedenie emisných povoleniek ETS II alebo migračný pakt. Oznámil to predseda SPD Tomio Okamura, ktorý to považuje za maximum možného, keďže jeho strana musela ustúpiť od pôvodnej požiadavky na referendum o vystúpení z EÚ a NATO. Schválenie takéhoto zákona však bude pre novú koalíciu mimoriadne náročné, informujú Novinky.cz.
Dohoda o referende
Predseda SPD Tomio Okamura v piatok pred rokovaním s partnermi označil dohodu o zákone o referende za „značný úspech“. Podľa jeho slov tento zákon umožní občanom hlasovať o medzinárodných záväzkoch, konkrétne spomenul možnosť referenda o prijatí či neprijatí eura, o emisných povolenkách ETS II a o odmietnutí migračného paktu.
Okamura priznal, že jeho strana musela ustúpiť od pôvodnej požiadavky na referendum o vystúpení z Európskej únie a NATO. Ako dôvod uviedol nedostatok podpory zo strany ANO a Motoristov a slabú pozíciu SPD v Snemovni. „Máme 15 poslancov… na presadenie referenda potrebujete ústavnú väčšinu, teda 120 hlasov,“ vysvetlil.
Problém s ústavnou väčšinou
Hoci hnutie ANO má zákon o referende vo svojom programe, jeho schválenie bude pre novú vládu veľkou prekážkou. Na prijatie ústavného zákona je potrebných 120 hlasov v Poslaneckej snemovni a trojpätinová väčšina prítomných senátorov. Rodiaca sa koalícia však disponuje len 108 poslancami a v 81-člennom Senáte má len 14 senátorov (všetci za ANO).
Podporu zrejme nenájde ani u opozičnej ODS. Predseda jej poslaneckého klubu Marek Benda uviedol, že bol vždy proti všeobecnému zákonu o referende a navrhované témy považuje za pokus o „vyháňanie z EÚ“. Podľa neho by sa Česko malo naučiť v Únii vyjednávať, a nie hlasovať o už prijatých otázkach.
Zahraničná politika a budúcnosť V4
Počas rokovaní sa riešila aj zahraničná politika. Post ministra zahraničia si nárokujú Motoristi pre svojho europoslanca Filipa Turka. Jeho nominácia je však kontroverzná kvôli vyšetrovaniu pre rasistické príspevky a nie je isté, či by ju akceptoval Andrej Babiš aj prezident Petr Pavel.
Predseda Motoristov Petr Macinka zdôraznil, že nechcú meniť základné smerovanie zahraničnej politiky, no želajú si obnovenie užšej spolupráce v rámci Vyšehradskej skupiny (V4).
Euro v Česku by malo viacero prínosov
Zavedenie eura v Českej republike by prinieslo celý rad významných ekonomických prínosov, ktoré by pocítili najmä firmy orientované na export a medzinárodný obchod, ale aj bežní občania.
Najdôležitejším benefitom by bolo odstránenie kurzového rizika a nákladov na zmenu meny voči krajinám eurozóny, ktoré sú pre Česko kľúčovými obchodnými partnermi. Firmy by už nemuseli riešiť neistotu spojenú s výkyvmi kurzu koruny voči euru, čo by im zjednodušilo plánovanie, kalkulácie a znížilo náklady na finančné zabezpečenie. Odpadli by tiež poplatky za konverziu mien pri obchodných transakciách.
Ďalším prínosom by bola zvýšená cenová transparentnosť, ktorá by uľahčila porovnávanie cien tovarov a služieb cez hranice a potenciálne zvýšila konkurenciu. Vstup do eurozóny by mohol tiež viesť k zníženiu úrokových sadzieb pre firmy aj domácnosti (aj keď miera tohto efektu závisí od aktuálnej politiky Európskej centrálnej banky) a vďaka odstráneniu menovej bariéry by sa mohla zvýšiť atraktivita Česka pre zahraničných investorov.
V neposlednom rade by prijatie eura výrazne zjednodušilo cestovanie a nákupy pre českých občanov v krajinách eurozóny.
Na druhej strane, vstup do menovej únie so sebou prináša aj významné riziká a nevýhody, ktoré sú hlavným dôvodom dlhodobej opatrnosti Česka. Najväčším a najzásadnejším rizikom je strata nezávislej menovej politiky. Česká národná banka by prišla o možnosť nastavovať vlastné úrokové sadzby a ovplyvňovať kurz koruny tak, aby reagovala na špecifické potreby českej ekonomiky. Stratila by tak dôležitý nástroj na tlmenie inflácie alebo podporu rastu v čase krízy. S tým súvisí aj strata kurzu ako „tlmiča“ ekonomických šokov – ČNB by už nemohla oslabením koruny pomôcť konkurencieschopnosti českých exportérov.
Česko by muselo prijať jednotnú menovú politiku Európskej centrálnej banky, ktorá nemusí vždy zodpovedať aktuálnej fáze českého hospodárskeho cyklu („one size fits all“). Ďalším rizikom je povinnosť prispievať do záchranných mechanizmov eurozóny (ako je ESM), čo by mohlo znamenať finančnú záťaž v prípade krízy v inej členskej krajine. V neposlednom rade existujú aj obavy z počiatočného zdražovania (aj keď skúsenosti z iných krajín ukazujú, že tento efekt je zvyčajne malý a dočasný) a pre časť populácie aj strata národného symbolu v podobe vlastnej meny.
Potešili by sa aj Slováci
Pre Slovensko, ako krajinu, ktorá už euro používa a má s Českom extrémne úzke ekonomické a ľudské väzby, by prijatie eura v Česku bolo jednoznačne prínosné. Odstránenie kurzového rizika a transakčných nákladov by výrazne zjednodušilo a zlacnilo obchodnú výmenu medzi oboma krajinami, čo by pomohlo slovenským exportérom aj importérom.
Slovenskí občania by ocenili jednoduchšie cestovanie, nákupy a porovnávanie cien v Česku bez potreby zamieňať peniaze. Celkovo by to ešte viac prehĺbilo ekonomickú integráciu oboch krajín a odstránilo poslednú významnú bariéru v ich vzájomných vzťahoch.
