Ak by Európska únia chcela dnes splniť svoj plán na podporu elektromobility, musela by začať stavať nabíjačky tempom, aké doteraz nepoznala. Kým cieľ do roku 2030 znie 3,5 milióna nabíjacích bodov, v prevádzke je iba približne 910-tisíc. To znamená, že splnila štvrtinu cieľa a zvyšok čaká na rýchlejšie rozhodnutia a investície.
Aktuálne tempo výstavby predstavuje okolo 150-tisíc nových nabíjačiek ročne, čo by do konca desaťročia prinieslo len 1,7 milióna nabíjacích bodov. Na dosiahnutie pôvodného plánu by ich však muselo pribúdať viac ako 500-tisíc ročne. Z týchto čísel je zrejmé, že Brusel sa pohybuje pomalšie, ako by si želal, a prechod od spaľovacích motorov k elektromobilom tak zostáva v nedohľadne.
Európa s dierami na mape
Rozdiely medzi regiónmi sú pritom čoraz výraznejšie. Zatiaľ čo metropoly a hlavné dopravné ťahy majú relatívne slušné pokrytie, menšie mestá a vidiecke oblasti sú často bez jedinej stanice. V niektorých častiach Francúzska, Španielska či Škandinávie sa dá nájsť aj 40-kilometrový úsek bez prístupu k nabíjačke. Pre vodičov elektrických áut to znamená nutnosť plánovať trasu s väčšou precíznosťou než kedysi pri tankovaní benzínu či nafty.
Odborníci zdôrazňujú, že nestačí len pridávať nové miesta, dôležité je aj ich výkonové vybavenie a rozloženie. Európska legislatíva požaduje rýchlonabíjačky s výkonom nad 150 kW, a to každých 60 kilometrov na hlavných ťahoch. Prax je však iná a vodiči často natrafia na stanice s nižším výkonom, ktoré nabíjanie predĺžia na desiatky minút. Transformácia infraštruktúry si preto vyžaduje nielen viac peňazí, ale aj jednotné technické štandardy.
Byrokracia, siete a ceny
Podľa expertov na elektromobilitu by členské štáty mali zjednodušiť povoľovacie konania, posilniť elektrickú sieť a podporovať výstavbu výkonnejších nabíjacích centier. V súčasnosti totiž mnohé projekty stoja na papieri mesiace, pretože sa čaká na súhlas úradov alebo na kapacitu v rozvodnej sieti. Navyše, rozdiely v cenách a platobných systémoch spôsobujú, že vodiči musia používať viacero kariet a aplikácií, čo celý proces komplikuje.
Odborníci preto volajú po zjednotenej cenovej politike a otvorených platobných riešeniach. Práve transparentnosť a jednoduchosť môžu zvýšiť dôveru spotrebiteľov, ktorí zatiaľ medzi elektrickými autami váhajú. Bez zvýšeného dopytu sa ťažko nájde motivácia pre súkromných investorov, aby do novej infraštruktúry vkladali viac prostriedkov.
Prečítajte si tiež
Supermarkety ako nový motor zelenej zmeny
Prekvapivým hráčom na poli nabíjačiek sú reťazce supermarketov. Parkoviská pri obchodných domoch ponúkajú ideálne podmienky, pretože zákazníci tam bežne strávia 30 až 60 minút a prístup k elektrickej sieti je jednoduchý. Skupina Schwarz, kam patria Lidl a Kaufland, už prevádzkuje vyše 8800 nabíjačiek v celej Európe, čo je viac ako má napríklad celé Írsko alebo Slovinsko dokopy.
Na Slovensku sa počet nabíjacích bodov pohybuje okolo 2 800, no problémom nie je ich nedostatok, ale skôr pomalý rast záujmu o elektromobily. Bez vyššieho dopytu sa podľa analytikov tempo výstavby nezrýchli. V budúcnosti preto môže byť práve spolupráca štátu, samospráv a súkromných investorov rozhodujúca pre to, či sa Európa posunie bližšie k svojej emisnej neutralite.
Ak má Únia do roku 2030 splniť svoj cieľ, musí začať konať okamžite. Každý rok oneskorenia znižuje šancu, že sa spaľovacie motory stanú minulosťou. Otázkou zostáva, či politická vôľa a energetická infraštruktúra dokážu držať krok s elektrickou revolúciou, ktorú si EÚ sama naplánovala.
