Vodiči na Slovensku môžu v nasledujúcom týždni očakávať stabilné ceny pohonných hmôt. Podľa analytika finančných trhov XTB, Mateja Bajzíka, by mali ceny benzínu aj nafty stagnovať, s možnými výkyvmi len v rozmedzí jedného až dvoch centov za liter. Dôvodom sú zmiešané signály na globálnom trhu s ropou, informuje denník Teraz.sk.
Vplyv geopolitiky na ceny ropy
V uplynulom týždni reagoval trh s ropou na viacero geopolitických udalostí. Jednou z nich bolo opätovné napätie na Blízkom východe po správe o izraelskom útoku na vedenie Hamasu v Katare. Analytik priblížil, že ceny ropy bezprostredne po tejto správe vyskočili, keďže investori do nich započítali rizikovú prirážku. Tento nárast sa však neskôr vymazal, pretože nedošlo k priamemu narušeniu dodávok suroviny.
Druhým významným faktorom, ktorý vplýva na ceny pohonných hmôt, boli informácie o tom, že americký prezident Donald Trump vyzval Európsku úniu, aby zaviedla 100-percentné clá na dovoz tovaru z Číny a Indie. Keďže obe tieto krajiny patria k najväčším odberateľom ruskej ropy, takéto clá by mohli obmedziť jej export, no zároveň by vyvolali nové napätie v globálnom obchode.
Ceny pohonných hmôt v najbližších mesiacoch
Z dlhodobejšieho hľadiska by mohli ceny ropy klesať. Matej Bajzík dodal, že podľa americkej vládnej agentúry EIA budú v nasledujúcich mesiacoch ceny pod tlakom z dôvodu rastúcich zásob. K tomu prispieva zvyšujúca sa produkcia ropy zo strany krajín OPEC+ aj zo Spojených štátov amerických.
Neistota ako príčina stagnácie
Bežne si spájame geopolitické napätie s rastúcimi cenami na pumpách. V skutočnosti však stagnácia cien v takejto situácii nie je výsledkom toho, že by napätie nemalo žiadny vplyv, ale je dôsledkom toho, že na trhu pôsobia dva silné, protichodné tlaky, ktoré sa navzájom rušia. Predstavte si to ako preťahovanie lanom, kde sú oba tímy rovnako silné – výsledkom nie je pohyb, ale napätá stagnácia.
Prvý tím, ktorý ťahá ceny smerom nahor, je práve geopolitické napätie. Keď sa na Blízkom východe objaví správa o útoku, obchodníci na trhu s ropou okamžite reagujú. Do cien započítajú takzvanú „rizikovú prirážku“, pretože sa obávajú, že konflikt by mohol v budúcnosti narušiť dodávky ropy z regiónu. To spôsobí okamžitý, aj keď často krátkodobý, nárast cien. Podobne aj hrozba zavedenia ciel na Čínu a Indiu vytvára neistotu, ktorá drží ceny vyššie, než by inak boli. Tento tím teda reprezentuje strach a obavy z budúcnosti.
Proti nemu však stojí druhý, rovnako silný tím, ktorý ťahá ceny smerom nadol – a tým sú reálne zásoby a produkcia ropy. Americká agentúra EIA upozorňuje, že vo svete sa aktuálne zvyšuje produkcia ropy (zo strany OPEC+ aj USA) a celkové zásoby rastú. V praxi to znamená, že na trhu je prebytok ropy. A základné pravidlo ekonómie hovorí, že keď je ponuka vyššia ako dopyt, ceny prirodzene klesajú. Tento tím reprezentuje aktuálnu realitu na trhu – ropy je dostatok.
A práve v súboji týchto dvoch síl vzniká stagnácia. Strach z geopolitického napätia bráni tomu, aby ceny pohonných hmôt výrazne klesli napriek tomu, že je ropy na trhu veľa. Na druhej strane, fakt, že je ropy na trhu prebytok, bráni tomu, aby ceny prudko a dlhodobo rástli len na základe strachu z budúcnosti, keďže dodávky reálne ohrozené nie sú. Výsledkom je, že cena ropy (a následne aj ceny na pumpách) sa zasekne v určitom úzkom pásme a namiesto dramatických zmien vidíme len malé výkyvy alebo stagnáciu.
Dlhodobé vyhliadky nie sú ružové
Žiaľ, z dlhodobého hľadiska nás čakajú skôr menej priaznivé zmeny pre ceny pohonných hmôt. Jedným z hlavných dôvodov je blížiaci sa dátum prijatia systému ETS II, ktorý predstavuje jeden z z najzásadnejších krokov Európskej únie v rámci dekarbonizácie a na ceny pohonných hmôt bude mať priamy a citeľný vplyv.
ETS II je nový systém obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý sa od roku 2027 začne vzťahovať na dva nové sektory, a to cestnú dopravu a budovy. Doterajší systém ETS pokrýval len ťažký priemysel a energetiku.
Princíp je jednoduchý. EÚ stanoví celkový strop (limit) na množstvo emisií CO2, ktoré môžu tieto sektory vyprodukovať. Povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2 však nebudú mať priamo občania, ale distribútori pohonných hmôt (veľkoobchodníci, rafinérie). Títo dodávatelia si budú musieť za palivo, ktoré uvádzajú na trh, nakúpiť zodpovedajúce množstvo povoleniek.
Náklady na nákup týchto povoleniek si distribútori, samozrejme, premietnu do veľkoobchodnej a následne aj do maloobchodnej ceny benzínu a nafty. Pre vodiča to znamená, že cena za liter paliva sa navýši presne o túto novú „uhlíkovú prirážku“. Výška zdraženia bude závisieť od trhovej ceny emisnej povolenky, ktorú EÚ v počiatočnej fáze zastropovala na úrovni 45 eur za tonu CO2, aby zabránila extrémnym cenovým šokom.
Podľa prepočtov to pri tejto stropnej cene znamená zvýšenie ceny pohonných hmôt o približne 10 až 12 centov za liter (plus DPH). Vodiči sa tak musia pripraviť na to, že od roku 2027 bude tankovanie štrukturálne drahšie. Cieľom tohto opatrenia je vytvoriť ekonomický tlak na znižovanie spotreby fosílnych palív a motivovať ľudí aj firmy k prechodu na alternatívy, ako sú elektromobily, verejná doprava alebo úspornejšie vozidlá.
