Vládny konsolidačný balíček bude mať podľa odborníkov mimoriadne tvrdý dopad na živnostníkov (SZČO). Bývalý minister práce a daňový expert Jozef Mihál upozorňuje, že pre desaťtisíce drobných podnikateľov môžu byť nové odvodové pravidlá doslova likvidačné. Mnohí tak budú postavení pred zásadné rozhodnutie o budúcnosti svojho podnikania. Téme sa venujú Tvnoviny.sk.
Drastický nárast odvodov
Podľa prepočtov Jozefa Mihála stúpnu minimálne mesačné sociálne a zdravotné odvody pre živnostníkov od roku 2026 na celkovú sumu 425 eur. V porovnaní so súčasnosťou ide o nárast o viac ako 80 eur mesačne, čo za celý kalendárny rok predstavuje dodatočný náklad takmer tisíc eur.
Nové pravidlá navyše zasiahnu aj tých, ktorí doteraz sociálne odvody vôbec neplatili z dôvodu nízkych príjmov – napríklad niektorí dôchodcovia, študenti či predajcovia z dvora. Po novom budú musieť platiť minimálny sociálny odvod vo výške približne 131 eur mesačne.
Veľká časť živnostníkov musí čakať zmenu
Podľa Mihála táto zmena donúti mnohých živnostníkov prehodnotiť svoje fungovanie. Predpokladá, že časť z nich svoje podnikanie radšej zruší, pozastaví, alebo prejde na prácu „načierno“.
Pre úspešnejších podnikateľov s ročným obratom nad 35 000 eur môže byť podľa neho riešením prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), prípadne rozdelenie príjmov medzi živnosť a s.r.o. Zároveň však pripomína, že nevýhodou „eseročky“ je podstatne väčšia byrokracia a vyššie náklady na vedenie účtovníctva.
Dusenie drobného podnikania
Expert na záver varuje, že vládne opatrenia v konečnom dôsledku uškodia celej ekonomike. Podľa neho tieto kroky „udusia“ drobné podnikanie a rozšíria šedú ekonomiku. „Sami ideme proti sebe. Bude menej služieb, menej podnikateľov a viac obchádzania systému,“ zhodnotil Mihál.
Štát si posvieti aj na fiktívnych živnostníkov
Vláda v rámci konsolidačnej snahy taktiež sprísni boj proti živnostníkom, ktorí podnikajú, no v skutočnosti vykonávajú prácu bežného zamestnanca. Ide o tzv. fiktívnych živnostníkov.
Fiktívny živnostník je osoba, ktorá má síce živnostenské oprávnenie, ale jej práca spĺňa všetky znaky závislej práce podľa Zákonníka práce – pracuje v podriadenosti, podľa pokynov a v pracovnom čase zamestnávateľa. Dôvodom tohto systému je obrovský rozdiel v daňovo-odvodovom zaťažení, vďaka ktorému firmy ušetria na nákladoch na prácu až 35 %.
Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a Eurostatu je tento problém na Slovensku najrozšírenejší v celej EÚ. Odhaduje sa, že takto funguje až 123-tisíc ľudí, najčastejšie v sektoroch ako IT, stavebníctvo, doprava a zdravotníctvo.
Tento systém má vážne negatívne dopady. Pre štát predstavuje ročnú stratu na daniach a odvodoch vo výške 177 až 251 miliónov eur. Zároveň kriví podnikateľské prostredie, pretože poctivé firmy, ktoré zamestnávajú ľudí riadne, nedokážu konkurovať tým, ktoré šetria na odvodoch.
Pre samotného „fiktívneho živnostníka“ to znamená stratu všetkých ochrán a benefitov Zákonníka práce – nemá nárok na dovolenku, platenú PN, stravné lístky ani ochranu pred výpoveďou. Ešte vážnejším rizikom je, ako upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, že platenie minimálnych odvodov sa im v budúcnosti premietne do extrémne nízkeho starobného dôchodku, často pod hranicou minimálnej penzie.
Vláda plánuje v rámci konsolidácie sprísniť definíciu závislej práce v Zákonníku práce, aby bola ľahšie preukázateľná pri kontrolách. Zároveň sa majú zvýšiť pokuty pre firmy za nelegálne zamestnávanie.
Výhodné hlavne pre zamestnávateľa
Pre zamestnávateľa je tento systém fiktívnych živnostníkov extrémne výhodný, pretože mu prináša masívnu úsporu nákladov a maximálnu flexibilitu. Firma ušetrí približne 35 % na nákladoch na prácu, pretože za fiktívneho živnostníka nemusí platiť svoj podiel sociálnych a zdravotných odvodov. Ešte dôležitejšie je, že takto úplne obchádza Zákonník práce – voči živnostníkovi nemá takmer žiadne povinnosti, nemusí mu platiť dovolenku, stravné lístky, náhradu mzdy počas PN ani mu dať odstupné. Spoluprácu s ním môže ukončiť prakticky zo dňa na deň bez udania dôvodu.
Pracovník na túto ponuku často pristúpi, pretože zamestnávateľ mu časť ušetrených peňazí prenesie do vyššej sumy na faktúre. Aj keď si z tejto sumy živnostník musí sám zaplatiť minimálne odvody, v konečnom dôsledku mu na účte často zostane vyššia čistá suma, ako keby bol zamestnaný na bežnú zmluvu.
