Tretí konsolidačný balíček vlády vyvolal mimoriadne ostrú kritiku zo strany ekonomických analytikov. Podľa Martina Vlachynského z inštitútu INESS budú mať navrhované zmeny v odvodoch pre živnostníkov (SZČO) bez preháňania likvidačný dopad na desiatky tisíc z nich. Jeho analýza, založená na matematických prepočtoch, ukazuje, že mnohí ľudia s nízkymi príjmami budú musieť štátu platiť vyššie odvody, ako reálne zarobia. Upozornil na ňu server Startitup.sk.
Dva tvrdé údery pre živnostníkov
Balíček prináša pre živnostníkov dva zásadné údery. Prvým je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy, čo sa dotkne takmer 90 % všetkých živnostníkov a výrazne im zvýši mesačné platby.
Druhým, ešte tvrdším opatrením, je praktické zrušenie doterajšej príjmovej hranice, pod ktorou živnostníci sociálne odvody platiť nemuseli. Po novom bude musieť platiť minimálny sociálny odvod (podľa INESS vo výške 131 eur) každý živnostník, aj ten s minimálnymi príjmami, napríklad dôchodca, ktorý si len privyrába pár stoviek eur mesačne.
Likvidačná matematika
INESS na konkrétnych príkladoch ukazuje, aký devastačný dopad budú mať tieto zmeny. Živnostník s mesačným príjmom 1 000 eur zaplatí po novom štátu odvody vo výške 425 eur, čo predstavuje zaťaženie na úrovni 42,5 %. To je viac, ako je celkové zaťaženie zamestnanca s porovnateľným nákladom pre firmu. Rozdiel je však v tom, že živnostník na rozdiel od zamestnanca nemá nárok na platenú dovolenku, PN, stravné či istotu práce.
Najhoršie dopadnú ľudia s najnižšími príjmami. Analytik uvádza príklad dôchodcu s príjmom 250 eur mesačne, ktorý bude musieť na odvodoch zaplatiť 142 eur, teda viac ako polovicu svojich tržieb. Vlachynský to zhrnul slovami, že každý živnostník s ročnými tržbami do 1 705 eur bude musieť zaplatiť odvody, ktoré prevyšujú jeho príjmy. Argument vlády, že vyššími odvodmi chráni budúcich dôchodcov, podľa neho neobstojí, keďže byť živnostníkom znamená prevziať za seba väčšiu zodpovednosť.
Experti kritizujú
Kriticky sa k opatreniam stavia aj bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová. Podľa nej sa vláda zameriava na krátkodobé zvyšovanie príjmov, no úplne ignoruje podstatu problému, ktorou je nízka výkonnosť slovenskej ekonomiky. Upozorňuje, že takéto opatrenia povedú k masívnemu zániku živností a odchodu podnikateľov do Česka, kde sú podmienky priaznivejšie.
Podľa Radičovej by si štát mal malých a stredných podnikateľov vážiť, pretože idú do rizika a tvoria hodnoty. Namiesto toho, aby ich podporoval, ako to robilo napríklad Nemecko počas finančnej krízy, im zvyšuje zaťaženie, čím dusí ekonomiku. Odborníci sa zhodujú, že bez predvídateľného podnikateľského prostredia a skutočného dialógu, ktorý vláda pred voľbami sľubovala, bude Slovensko naďalej strácať konkurencieschopnosť aj zahraničné investície.
Vyššie odvody majú vážne riziká
Podľa analytikov aj zástupcov podnikateľov je masívne rušenie živností a ich presúvanie do zahraničia jedným z najväčších a najreálnejších rizík spojených s novými odvodovými pravidlami.
Dôvodom je, že pre mnohých ľudí s nízkymi príjmami sa podnikanie na Slovensku stane po zavedení týchto zmien matematicky neudržateľné. Pre živnostníka, ktorý má mesačné tržby len pár stoviek eur, bude nová povinnosť likvidačná.
Títo ľudia tak budú postavení pred niekoľko zlých možností: buď svoju živnosť úplne zrušia, alebo sa pokúsia prežiť únikom do šedej ekonomiky a budú pracovať „na čierno“. Tí mobilnejší a kvalifikovanejší môžu svoje podnikanie presunúť do okolitých krajín, ako je Česko, kde sú podmienky priaznivejšie.
Opatrení bude viac
Tieto tvrdé opatrenia pre živnostníkov sú však len jednou časťou rozsiahleho konsolidačného balíčka, ktorý sa dotkne takmer všetkých oblastí života na Slovensku. Okrem nich obsahuje aj ďalšie významné zmeny.
Pre zamestnancov to znamená najmä zvýšenie sadzby zdravotných odvodov z 4 % na 5 % a zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov, čo obom skupinám zníži čisté mzdy. Okrem toho pocítia aj zrušenie troch dní pracovného pokoja, zníženie podpory v nezamestnanosti po treťom mesiaci a predĺženie doby, počas ktorej im pri PN platí náhradu mzdy zamestnávateľ.
Balíček zasiahne aj firmy, napríklad obmedzením odpočtu DPH pri firemných autách alebo zvýšením osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie a sporenie na dôchodok. Zavádzajú sa aj nové dane, ako je vyššia DPH na vybrané nezdravé potraviny či poplatok za ťažbu nerastných surovín. Napokon, balík obsahuje aj šetrenie na strane štátu, ktoré zahŕňa zmrazenie platov pre väčšinu zamestnancov vo verejnej správe a plánované rušenie a zlučovanie niektorých úradov. Ide teda o veľmi široký záber opatrení, kde sa ťažisko prenáša najmä na pracujúcich ľudí a podnikateľský sektor.
