Od svojho zavedenia čelí transakčná daň na Slovensku ostrej kritike nielen zo strany opozície a podnikateľov, ale aj mnohých ekonómov. Ukazuje sa, že táto problematická daň nielenže nenapĺňa finančné očakávania vlády, ale podľa odborníkov priamo poškodzuje slovenskú ekonomiku. Téme sa venuje denník Pravda.
Očakávanie vs. Realita
Pôvodné vládne prognózy boli veľmi optimistické. Štát si na rok 2025 naplánoval z transakčnej dane vybrať takmer 575 miliónov eur. Už v júli však ministerstvo financií muselo tento odhad revidovať a znížiť ho na 420 miliónov eur. Aktuálne dáta však naznačujú, že realita bude ešte horšia.
Daňová odborníčka Silvia Hallová zo spoločnosti Grant Thornton na základe výberu za prvé štyri mesiace odhaduje, že celoročný výnos nepresiahne 378 miliónov eur. Tento predpoklad potvrdzujú aj údaje ministerstva financií, podľa ktorých sa od apríla do konca augusta vybralo len približne 170 miliónov eur, čo je hlboko pod plánovanou úrovňou.
Transakčná daň škodí viac, ako prináša
Podľa Silvie Hallovej je koncept transakčnej dane od začiatku chybný. Problémom nie je len slabý výber, ale aj fakt, že táto daň negatívne ovplyvňuje príjmy štátu z iných zdrojov. Tým, že motivuje ľudí a firmy k využívaniu hotovosti, prispieva k nepriznávaniu príjmov a obchádzaniu DPH.
Na tento negatívny dopad upozornili už v lete aj analytici Inštitútu finančnej politiky. Podľa nich kombinácia transakčnej dane a ďalších faktorov spôsobí celkový pokles daňových a odvodových príjmov až o 452 miliónov eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom tak štátu hrozí výpadok na úrovni takmer miliardy eur.
Návrat do doby kešu
Odborníci sa zhodujú, že táto neštandardná daň zbytočne zaťažuje podnikateľské prostredie, ktoré je na Slovensku už aj tak jedno z najviac zaťažených v EÚ. Výsledkom je podpora nárastu sivej ekonomiky, nespravodlivé zvýhodňovanie hotovostných operácií a evidentný pokles priamych zahraničných investícií. Ekonomika sa symbolicky vracia do „doby kešu“, čo jej zjavne neprospieva, pričom zostáva otázkou, kedy si tieto negatívne dôsledky všimne aj vládna koalícia.
Čo presne je transakčná daň?
Transakčná daň, o ktorej sa v poslednej dobe toľko diskutuje, je v princípe poplatok, ktorý sa neviaže na zisk či spotrebu, ale na samotný akt uskutočnenia finančnej transakcie. V slovenských podmienkach ide o daň z bezhotovostných platieb, ako sú platby kartou či bankové prevody.
A práve táto jej podstata je zdrojom jej mimoriadnej škodlivosti pre ekonomiku. Namiesto toho, aby prinášala len jednoduchý príjem do rozpočtu, spúšťa reťaz negatívnych reakcií, ktoré v konečnom dôsledku napáchajú viac škody ako úžitku.
Prečo je tak škodlivá?
Transakčná daň priamo motivuje ľudí a firmy, aby sa vyhýbali oficiálnym, digitálnym transakciám a uprednostňovali hotovosť. Platby „na ruku“ bez dokladu sa stávajú daňovo výhodnejšími. To vedie k masívnemu nepriznávaniu príjmov a kráteniu DPH, čím štát v konečnom dôsledku vyberie na iných daniach menej, než koľko získa na tej transakčnej. Je teda kontraproduktívna.
Problémom je tiež brzdenie modernizácie a digitalizácie. Zatiaľ čo moderné ekonomiky podporujú digitálne platby pre ich efektivitu a transparentnosť, táto daň ich trestá. Robí digitálne fungovanie drahším a komplikovanejším, čím umelo oživuje „dobu kešu“.
Samozrejme, transakčná daň zvyšuje daň zvyšuje daňové zaťaženie – zvyšuje náklady firiem na každú jednu platbu (výplaty, faktúry dodávateľom), čo sa premieta do vyšších cien pre konečných spotrebiteľov.
Čo ak ju štát nezruší?
Ak vláda túto daň nezruší a ponechá ju v platnosti dlhodobo, negatívne dopady sa budú prehlbovať a môžu sa stať trvalými.
Sivá ekonomika by sa upevnila, čo by štrukturálne oslabilo schopnosť štátu financovať svoje funkcie. Slovensko by strácalo konkurencieschopnosť voči okolitým krajinám, ktoré digitalizáciu podporujú, nie trestajú. Chronický nedostatok peňazí v rozpočte by nevyhnutne viedol k obrovskému tlaku na verejné služby, ako sú zdravotníctvo, školstvo a dôchodky.
V konečnom dôsledku by to znamenalo pomalší rast životnej úrovne, menej kvalitné služby pre občanov a pokračujúci odliv kapitálu a talentu z krajiny.
Transakčná daň zatiaľ veľa nezarobila
Na záver si dovolíme upozorniť vás na náš nedávny článok, v ktorom sme vás informovali o veľmi slabej návratnosti transakčnej dane. Aby sme boli konkrétnejší, podľa informácií spred mesiaca o priebežnom plnení štátneho rozpočtu od začiatku apríla tento odvod priniesol do spoločnej kasy niečo vyše 43 miliónov eur, čo predstavuje splnenie cieľa len na približne 7,5 %. Aj keď sa deklarovaná suma odvtedy zdvihla, cieľ má stále veľmi ďaleko od naplnenia.
Dávnejšie odhady ministerstva financií pritom hovorili o tom, že nová daň zacielená na podnikateľov by mala tento rok do štátneho rozpočtu priniesť vyše 574 miliónov eur.
Podľa Progresívneho Slovenska (PS), najsilnejšej opozičnej strany, už prvých 100 dní od zavedenia dane ukázalo, že opatrenie škodí slovenskej ekonomike. Šéf hnutia Michal Šimečka tvrdí, že „hlúpa transakčná daň nivočí slovenských podnikateľov, tlmí náš hospodársky rast a tlačí ľudí do doby kešu“.
