Slovenské domácnosti čaká od začiatku roka 2026 zásadná zmena v pomoci s cenami energií. Štát schválil nový zákon, ktorým sa končí éra plošných dotácií pre všetkých a zavádza sa nový, takzvaný adresný systém. Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov by sa však táto „adresná“ pomoc mala dotknúť až 90 percent domácností, čo vyvoláva ostrú kritiku odborníkov, ktorí takýto prístup považujú za neefektívny a plytvajúci verejnými zdrojmi. Téme sa venuje denník Pravda.
Štát odklepol ďalšiu energopomoc
Od januára 2026 prestane platiť mimoriadny cenový strop, ktorý počas energetickej krízy chránil všetky domácnosti. Ceny plynu a tepla sa vrátia k štandardnej regulácii Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), čo by bez ďalších zásahov znamenalo ich skokový nárast. Ceny silovej elektriny zostanú pre domácnosti naďalej stabilné vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami.
Nový zákon dáva vláde dva nástroje, ako pomôcť vybraným domácnostiam: buď pre ne zastropuje ceny energií (a rozdiel doplatí dodávateľom), alebo im poskytne finančné poukážky na úhradu faktúr. Kľúčové detaily – teda kto presne pomoc dostane a v akej výške – však určí až samostatné nariadenie vlády. Systém bude automatický, občania nebudú musieť o nič žiadať a o nároku ich bude informovať ministerstvo hospodárstva.
“Adresnosť” takmer pre všetkých
Najväčšiu kritiku si vyslúžil samotný zámer pomáhať až 90 percentám domácností. Podľa analytika Radovana Potočára je predstava, že toľko domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou, úplne scestná.
Republiková únia zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov upozorňujú, že ak by sa pomoc zamerala len na tých, ktorí ju skutočne potrebujú, štát by mohol ušetriť 150 až 400 miliónov eur. Zvlášť poukazujú na paradox, že táto suma je porovnateľná s tou, ktorú vláda plánuje vybrať od všetkých zamestnancov na zvýšených zdravotných odvodoch (približne 358 miliónov eur). Minister financií Ladislav Kamenický však prísnejšie cielenie odmietol s odôvodnením, že chce zachovať sociálny zmier.
Náklady a financovanie
Nový systém pomoci bude štátnu kasu v roku 2026 stáť 435 miliónov eur. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je to dokonca viac, ako stála pomoc v tomto roku, a to najmä pre očakávaný nárast cien plynu. Vláda plánuje tieto výdavky financovať z nevyužitých eurofondov, ktorých použitie na tento účel si premiér Robert Fico vyrokoval v Bruseli výmenou za súhlas s protiruskými sankciami.
Štát zmenil pôvodné stanovisko
Nový zákon je zatiaľ len rámcom, ktorý vláde umožní flexibilne reagovať na ceny energií. Konkrétne podmienky – teda kto presne pomoc dostane, v akej forme a v akej výške – budú stanovené až v samostatnom nariadení vlády, ktoré už nemusí schvaľovať parlament.
Ministerka Saková viackrát zopakovala, že pomoc je určená pre 90 percent domácností. Štát tiež počíta s tým, že náklady, vrátane tých na informačný systém, zaplatí z eurofondov, ktorým hrozilo prepadnutie.
Pri informačnom systéme však ešte chvíľu ostaneme. Práve na jeho základe chce totiž štát posúdiť, kto má, respektíve nemá nárok na energopomoc. Tento systém bude zbierať údaje o občanoch z katastra nehnuteľností, finančnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších inštitúcií.
Na jar síce prešiel parlamentom podobný zákon o zbere údajov, no obsahoval ním navrhnutú poistku, ktorá ľuďom umožňovala zber svojich dát odmietnuť. Nový zákon však tento starý ruší a možnosť odmietnuť zber údajov už neobsahuje.
Podľa opozičného poslanca Jána Hargaša sa tak ministerstvo stane najväčším dátovým centrom o príjmoch a majetku obyvateľov na Slovensku. Ministerka Saková ubezpečuje, že systém bude prevádzkovaný v cloude pri najvyšších bezpečnostných opatreniach a dáta sa budú po spracovaní automaticky mazať a anonymizovať.
Pre občana to znamená, že štát si bez jeho aktívneho súhlasu automaticky vytvorí rozsiahlu databázu, v ktorej prepojí jeho príjmy, majetkové pomery z katastra, sociálnu situáciu, zloženie domácnosti a spotrebu energií. A hoci ministerstvo sľubuje vysokú bezpečnosť, vytvorenie takejto databázy citlivých informácií predstavuje obrovské riziko zneužitia v budúcnosti alebo kybernetického útoku.
