Vládny konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý predstavil minister financií Ladislav Kamenický, vyvolal okamžitú a ostrú kritiku zo strany najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Združenia ako Klub 500 a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa zhodujú, že vláda zvolila jednostranný prístup, ktorý takmer celú ťarchu ozdravenia verejných financií presúva na plecia podnikateľov a občanov, zatiaľ čo reálne úspory na strane štátu chýbajú. Informuje o tom denník Pravda.
Neefektívny konsolidačný balík
Podľa Klubu 500 sa väčšina opatrení sústreďuje len na zvyšovanie daní a odvodov, pričom v balíku nevidia žiadne skutočné kroky na zníženie výdavkov štátu. Združenie upozornilo, že hoci vláda sama označuje vysoké ceny energií za brzdu ekonomiky, konsolidačný balík neobsahuje akékoľvek návrhy na ich zníženie pre priemysel. Deklarovanú úsporu na energopomoci vo výške 430 miliónov eur považujú len za účtovný presun bez reálneho prínosu.
Za problematické označili aj predĺženie povinnosti zamestnávateľov platiť zamestnancom práceneschopnosť (PN) z 10 na 14 dní či zavedenie progresívneho zdaňovania. Tieto kroky podľa nich zhoršia podnikateľské prostredie a negatívne zasiahnu firmy aj spotrebu domácností. Klub 500 zároveň vláde pripomína, že má k dispozícii miliardy eur z eurofondov, Plánu obnovy či Modernizačného fondu, ktoré by mala využiť na prorastové opatrenia a podporu investícií namiesto ďalšieho zaťažovania ekonomiky.
Zlá rovnováha a trestanie najaktívnejších
S kritikou sa pridáva aj AZZZ, ktorej prezident Rastislav Machunka upozornil, že konsolidačný balík je alarmujúco nevyvážený. Podľa ekonomickej teórie by sa úspešná konsolidácia mala skladať zo 70 % úspor na strane výdavkov a len z 30 % zvyšovania príjmov. Vláda však podľa neho tento pomer nedodržala a premrhala príležitosť zrušiť finančne neudržateľné populistické opatrenia, ako sú 13. dôchodky či obedy zadarmo, ktoré ročne stoja miliardy a rastú rýchlejšie ako ekonomika.
Asociácia vidí najväčší problém v sprísnení podmienok pre živnostníkov, napríklad skrátením odvodových prázdnin. Tieto kroky idú podľa nich priamo proti podpore malého podnikania a demotivujú ľudí vôbec začať podnikať.
Platená PN a progresívna daň
Obe organizácie sa zhodujú v tvrdej kritike dvoch konkrétnych opatrení. Predĺženie platenej PN zamestnávateľmi na 14 dní vnímajú ako nespravodlivé presúvanie bremena zo Sociálnej poisťovne späť na firmy, ktoré si už pritom platia poistenie práve na krytie takýchto situácií.
Najostrejšiu kritiku si však vyslúžilo zavedenie progresívneho zdanenia. Podľa Rastislava Machunku je takýto krok v znalostnej ekonomike dlhodobo neudržateľný. Zníženie čistého príjmu kvalifikovaných zamestnancov buď vytvorí tlak na ďalšie zvyšovanie miezd zo strany zamestnávateľov, alebo zvýši riziko odchodu najschopnejších ľudí do zahraničia, čím sa oslabí konkurencieschopnosť celého Slovenska.
Čo všetko štát prijal?
V budúcom roku by mohla vláda prijať 22 nových opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Minister financií na tlačovej konferencii povedal, že cieľom opatrení je zastaviť rast dlhu Slovenska a potom ho vyrovnať a následne „stočiť“ nazad. Doplnil, že asi polovicu výdavkov bude vláda šetriť na štáte.
Neprehliadnite
Na štáte chce vláda ušetriť celkovo 1,3 miliardy eur. Týkať sa to bude napríklad zníženia výdavkov na tovary, služby a kapitálové výdavky, rušenia a zlučovania úradov, ale aj obmedzenia nákupov nových vozidiel. Dodal, že štát už nebude realizovať nákupy, ktoré nie sú v danom období prioritou.
Vláda napokon siahne na sviatky, respektíve dni pracovného pokoja. Kamenický sa vyjadril, že sviatky sa nerušia, ale už nebudú dňami pracovného pokoja. Tieto opatrenia majú priniesť do štátnej kasy 230 miliónov eur.
Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november) sa podľa Kamenického zruší natrvalo ako deň pracovného pokoja. Znamená to, že Slováci pôjdu normálne do práce a za túto prácu nedostanú príplatok. Dočasne sa počas roka 2026 zruší deň pracovného pokoja aj 6. januára (Zjavenie Pána – Traja králi) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom). Zároveň sa ruší zákaz predaja počas sviatkov, čiže Slováci si už od budúceho roka nakúpia počas ktoréhokoľvek dňa v roku.
Zmeny čakajú aj 13. dôchodky, ktoré chce vláda zmraziť na tri roky (2026, 2027, 2028). Počas týchto rokov sa 13. dôchodkov nebude týkať valorizácia a teda zostanú na sume 667,30 eura.
Minister financií tiež povedal, že postupne by sa mali znižovať dávky v nezamestnanosti. „Chceme motivovať ľudí, aby sa vrátili do zamestnania,“ vyjadril sa pred novinármi. Počas prvých troch mesiacov by mala dávka zostať na 50 percentách. Následne sa bude postupne znižovať na 40 percent (štvrtý mesiac), 30 percent (piaty mesiac) a 20 percent (šiesty mesiac).
Čo je progresívna daň?
Progresívna daň je systém zdanenia príjmov, ktorého základným princípom je, že čím viac zarábate, tým vyššie percento zo svojho príjmu odvediete štátu na daniach. Je to priamy opak rovnej dane, pri ktorej všetci jednotlivci a firmy platia rovnakú percentuálnu sadzbu bez ohľadu na výšku ich príjmu. Progresívny systém funguje na základe takzvaných daňových pásiem, kde sa na rôzne časti príjmu uplatňujú rôzne sadzby.
V praxi to funguje tak, že napríklad prvých 1 000 eur vášho mesačného príjmu môže byť zdanených nízkou sadzbou 15 %. Všetko, čo zarobíte nad túto sumu, napríklad do výšky 3 000 eur, sa už zdaní vyššou sadzbou, povedzme 20 %. A príjem presahujúci 3 000 eur môže byť zaťažený najvyššou sadzbou, napríklad 25 %. Je dôležité, že vyššia sadzba sa vždy uplatňuje len na tú časť príjmu, ktorá spadá do daného pásma, nie na celý váš plat.
Hlavným argumentom pre zavedenie progresívnej dane je snaha o dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a solidarity. Zástancovia tohto modelu tvrdia, že ľudia s vyššími príjmami si môžu dovoliť prispievať do spoločného rozpočtu väčším dielom, pretože strata napríklad 25 % z vysokého platu má na ich životnú úroveň menší dopad ako strata 15 % z minimálnej mzdy. Takto získané prostriedky potom štát používa na financovanie verejných služieb, ako sú zdravotníctvo, školstvo či sociálna podpora, z ktorých profituje celá spoločnosť. Cieľom je teda znižovanie príjmovej nerovnosti.
Konkrétne na Slovensku má toto opatrenie priniesť do štátnej kasy až 206 miliónov eur. Kamenický vysvetlil, že do základu dane 44-tisíc eur bude sadzba dane 19 percent. Nad 44-tisíc eur zaplatia ľudia 22 percent, nad 60-tisíc 30 percent a nad 75-tisíc až 35 percent. Podieľať sa budú aj ústavní činitelia, a to s prídavkom 10 percent – činiteľ so zárobkom do 44-tisíc eur teda zaplatí daň vo výške 29 percent.
