Štát schválil rozsiahlu novelu zákona o DPH, ktorá zavedie na Slovensku systém povinnej elektronickej fakturácie. Cieľom tejto reformy je zefektívniť boj proti daňovým únikom, zmodernizovať správu daní a znížiť administratívnu záťaž pre podnikateľov. Pre firmy to znamená zásadnú zmenu v tom, ako budú vystavovať a prijímať faktúry. Upozornili na to Správy STVR.
Štát dáva STOP-ku papierovým faktúram
Podľa schválenej novely budú musieť od 1. januára 2027 všetci platitelia dane povinne vystavovať a prijímať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte. Dôležité je, že údaje z týchto faktúr sa budú automatizovane a v reálnom čase odosielať finančnej správe.
Tento prechod na online dáta prinesie pre podnikateľov aj jednu zásadnú úľavu. Keďže štát bude mať okamžitý prístup k údajom o transakciách, zruší sa povinnosť podávať kontrolný a súhrnný výkaz k DPH, čo by malo znížiť byrokraciu. Od 1. júla 2030 sa má tento systém rozšíriť aj na cezhraničné transakcie v rámci EÚ.
Silnejšie nástroje pre štát
Zákon zároveň posilňuje právomoci finančnej správy v boji proti podvodom. Od roku 2026 bude môcť daňový úrad v prípade podozrenia na obchádzanie povinností zaregistrovať skupinu formálne nezávislých firiem ako jedného platiteľa DPH.
Štát tiež odklepol zavedenie osobitného mechanizmu úhrady dane. Pri transakciách, ktoré budú vyhodnotené ako rizikové, bude môcť finančná správa nariadiť odberateľovi, aby DPH z faktúry zaplatil priamo na účet štátu, a nie svojmu dodávateľovi.
Prínosy a zmena paradigmy
Štát si od tejto reformy sľubuje výrazné zníženie daňovej medzery a efektívnejšie odhaľovanie podvodov. Kontroly sa už nebudú vykonávať len spätne, ale finančná správa bude môcť vyhodnocovať rizikové transakcie takmer okamžite.
Pre podnikateľské prostredie má elektronická fakturácia priniesť rýchlejšie a presnejšie spracovanie dokladov a v konečnom dôsledku, po zrušení výkazov, aj menej administratívy. Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny, ktoré prechádzajú na plne digitálny model správy daní.
Nie je to však len dobrá správa
Hoci je cieľ zavedenia e-faktúr legitímny a v princípe ho podnikatelia podporujú, samotný návrh a najmä spôsob jeho implementácie čelí ostrej a zásadnej kritike a predstavuje viacero vážnych rizík a nevýhod.
Najväčšou a najčastejšie opakovanou výhradou zo strany zamestnávateľských združení je extrémne krátky a nereálny čas na prípravu. Zavedenie celoplošnej povinnej e-fakturácie je podľa nich najväčšia a najzložitejšia technická zmena v podnikateľskom prostredí od zavedenia eura. Navrhovaný termín spustenia 1. januára 2027 je preto považovaný za nesplniteľný.
Najväčším rizikom je, že ak sa takýto masívny IT systém zavedie narýchlo a bez dostatočného testovania, hrozí jeho kolaps. To by v praxi mohlo znamenať, že firmy by neboli schopné vystavovať a prijímať faktúry, čo by ochromilo obchodný styk a spôsobilo obrovský ekonomický chaos. Práve preto podnikatelia žiadajú o odklad zavedenia systému až na rok 2030.
Ďalšou veľkou nevýhodou sú obrovské implementačné náklady pre firmy. Každý jeden podnikateľ a firma na Slovensku, od najmenšieho živnostníka až po veľké korporácie, si bude musieť aktualizovať alebo úplne vymeniť svoj účtovný a fakturačný softvér tak, aby bol kompatibilný s novým štátnym systémom. To predstavuje nemalú finančnú investíciu, ktorá opäť najviac zaťaží práve malých a stredných podnikateľov.
Ani štát vraj nie je pripravený
Kritika smeruje aj k nedostatočnej pripravenosti na strane štátu. Podnikateľom v návrhu chýbajú jasne zadefinované a merateľné ciele, ktoré by ukázali, aké konkrétne daňové úniky má systém riešiť a ako sa bude jeho úspešnosť vyhodnocovať.
Hoci jedným z dlhodobých cieľov je zníženie administratívnej záťaže zrušením kontrolných výkazov, prechodné obdobie bude znamenať obrovský nárast byrokracie a starostí pre firmy, ktoré sa budú musieť prispôsobiť úplne novému a zložitému systému. V skratke, hlavné riziko spočíva v tom, že dobrá myšlienka bude zničená zlou a unáhlenou realizáciou.
